A tak, moje kroky práve do takejto obdobne kvalitnej a drbnutej budovy s podivným zle vyzerajúcim personálom viedlo. Nechcite vidieť, čo som videl minule, to už bolo naozaj extra. Hneď pri vchode môžete cítiť kandes z opitých cigáňov, čo sa tam tmolia s čúčom za 1 euro. Jeden do mňa začal aj riadne, no ale uznajte, banda týchto primitívnych tupohlavcov, navyše zákonom chránených, sú hanba tohto štátu a výsmech ľudskej spoločnosti. Takému treba bez všetkého dať takú príučku, aby sa spamätal. Len čo som prišiel domov, resp pri chodení po meste a následnej generálnej návšteve u môjho kamoša som zistil, že mje Shuh, teda po slovensky topánky vypovedali službu, a musel som s nevôľou naveľa ich vyhodiť do koša. No aby vybuchli. Pekný výrok a dokonca slušný, čo som prevzal od kamoša. Poviem vám jednu udalosť, ktorú som nedávno zažil.
Ešte v zime, nakoľko som nevedel s určitosťou povedať, kedy tento môj blog zavesím na internet tuná, som sa šalil po meste. Bolo mi treba kúpiť poriadne topánky, lebo tie čínske shity mi síce vydržali polovicu už druhej zimy, no potom s dávkou nervov, som ich razom šmaril kdesi do smetiaka. Ohrial som sa doma, no to ešte nebolo všetko. Išiel som do kancelárie ku kamošovi s kočkou, no topánky som mal celé premočené, proste zrelé na sme-
Tiak.
Tak trápne som sa už veru ak mám pravdu povedať poriadne dlho necítil. Nadával som v duchu na túto nenormálnu zimu, čo vládla, lebo na teplomeri, heh, chcel som povedať tachometri kraľovalo ráno úctihodných -18. A to od pol siedmej som už musel mašírovať do mesta. Zančne vynervovaný, unavený sa samozrejme ako ináč s akútnym nedostatkom jedla som sa pobral domov. Na dával som nielen v duchu, ale aj nahlas. Raz darmo. Hnusná bolesť malíčka na nohe sa nedá s úsmevom istotne zamaskovať.
Hnusne som zahrešil, veď ako ináč sa ti vie tvoj duševný status poriadne vyventilovať a zregenerovať, keď len tak znenazdajky v meste predo mnou vynorila mníška. No márnosť šedivá, isto ma teraz pôjde bonznúť farárovi, s ktorým som nedávno večer podobne ako po iní večery mulatoval. Ale bez alkoholu. Pri keksoch a podobne, hneď je svet krajší. Hoci pravda je taká, že si musím dávať poriadny pozor na jazyk. Moja úprimná, otvorená, zrejme večná mladícka výbušnosť sa mi teraz veľmi neoplatila, čo podnietilo moju akrobatickú činnosť práve pri písaní toho blogu.
Značne upokojujúco na mňa vlývajú pc hry, kde sa veľa strieľa, a je kvalitná strhujúca atmosféra. Čo tam po telke, hlavná vec, že komp funguje tak ako má. Za hru vďačím mojej Nikinke, milovanému dievčatku. Tento blog ako taký som písal po častiach. Niečo som napísal v jeden deň, niečo inokedy. Treba zbierať skúsenosti, no žnem ich dosť dosť zvláštnym a bolestivým spôsobom. V jeden čas, keď sa mi azda na jeden okamih konečne začne dariť, čo i len miniatúrne, posunúť sa o nejaký kúsok dopredu, na mojej zábudlivosti ako takej to stroskotá. Mal som samé patálie, kde som sa len stihol otočiť.
Neviem tvoriť scifi, a tak veľmi som sa snažil, srandujem Zle mi minule padla táto zimná melanchólia, aj keď tento blog som písal za veľmi pekného slnečného, hoci mrazivého počasia. Vynára sa mi znenazdajky akási melanchólia. Boh vie skutočne, čo bude v najbližších dňoch. Potešilo ma azda to, že, no bolo to síce už trochu dávnejšie, ale mojej prekrásnej Nikoletke som na Valentína a neskôr na jej narodeniny, hmhm, ktoré ale boli o dva mesiace pozdejšie vymyslel originálny darček. Nápad skrsol už dávnejšie v mojej hlave, a tak som sa pustil s radosťou, a predovšetkým veľkou dávkou lásky do toho. V hlave mi neustále zneli podvedome jemné, krásne, no s patričnou dávkou nostalgie piesne od Elánu. Áno, tie piesne, ktoré ospevujú lásku dvoch verne sa milujúcich ľudí, hoci spievajú piesne s mierne smutným podtónom. Menovať by som ich aj mohol, ale sa mi nehce . Lebo mám inšie na programe.
Stotožňujem sa azda s tým, že už dlhšiu dobu, a snáď to potrvá navždy, som na dávke lásky patrične závislý. Znova a znova sa ponáram do seba a s vďakou myslím na našu lásku, a najmä to, že som sa odvážil, chvalabohu v ten osudný deň, 14. apríl povedať, že som do nej zaľúbený. Takou istou. Ba! Ešte väčšou intenzitou to prežívam i po tieto krásne teplé dni, keď človek pociťuje radosť zo života, krásnej prírody prekypujúcej toľkými farbami a nevysloviteľnou sviežosťou. Pamätám sa, ako som v zime myslel na príjemné slnečné počasie. Čas uteká veľmi rýchlo, uvedomil som si to, keď cez chat som si písal s bývalým spolužiakom. Ale nechcem sa vrátiť späť. Veď Boh sám ma od toho oslobodil, tak načo miešať zbytočne plané ovocie s tým neskorším- zrelým a chutným?
Pomaly sa uberám do kostola, kde si analyzujem predchádzajúci deň. Krásne okamihy v kostole, kde si uvedomujem božiu prítomnosť a Jeho požehnanie. Prosil som o jedno, Boh mi dal sto krát viac. Toľko nehy, lásky, ktorej sa mi dostáva, doprajem s radosťou každému koho stretnem. Dávať je viac ako dostávať.
Páči sa mi ten scenár. Darca obdarúva darčekom druhého, a tým pádom sa snaží spôsobiť radosť a veselosť, ktorú uvidí v tom druhom. Kto dáva s radosťou, tomu sa mnohonásobne
viacej zadosťučinenia patrične dostane, a to najmä vtedy, keď to najmenej čaká.
Vtedy víťazí láska, ktorá rozpáli všetko chladné. Bolo to už síce hodne dávno, no na Valentína som sa mimoriadne tešil. Presne sme oslavovali 10 mesiacov, čo sme spolu. Drahá Nikoletka, milujem ťa láska moja. S toľkou láskou a vďakou čítam knihu, pri ktorej znova a znova sa za kamsi krásnym čo mi teba pripomína, ponáram. Skúsil a presvedčil som sa, aký dobrý je Boh, ktorý mnohoráz obdarúva tých, ktorí sa k Nemu modlia.
Na záver jeden krátky príbeh.
Bojovala tma so svetlom. Stále bolo nerozhodne. Slnko napokon ustúpilo a dovolilo vládnuť tme a noci. Bolo to veľmi nepríjemné. Všade ponurá atmosféra, strach sa dá doslova krájať. Prišiel ďalší deň, s ním slnko. Keď opäť chcelo zapadnúť, ktosi zvolal: ...„ Slnko, zastav sa na d Gabaonom, a mesiac nad údolím Ajalon.. Slnko zastalo. Je to jediný krát, kedy Boh počúval na hlas človeka. Počúvnime v sebe Boha, ktorý sa k nám prihovára. Všetkým prajem radostné dni plné svetla a slnka., lebo to je víťastvo srdca, pravdy, lásky a pokoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár