Bola Biela sobota, a bol som na veľkonočnej vigílnej slávnosti, kde každoročne si pripomíname veľkonočné víťazstvo Pána Ježiša Krista. Keď som sa vrátil zo sv. omše, pozeral som ešte tuším z Ríma, a potom som šiel na počítač. Bol som tuším na facebooku, preklikávam si vždy autobazár, moja obľúbená činnosť všetko čo sa týka automobilového sveta aj keď priznám sa že motoring sledujem minimálne, pretože už rozprávajú nezmysly. Ale dajme tomu.
Sadol som si ku počítaču, že idem si dáke autá pozrieť, poprípade si zahrať moju obľúbenú hru tetris, ktorú hrám približne od mojich desiatich rokov, teda sa to ťahá už celé štvrťstoročie
No, čo teda chcem povedať je to, že mal som akési nevšedné mimoriadne vnuknutie, ktoré sa odhodlávam napísať až teraz, takmer mesiac po tomto zážitku. Neviem prečo, sedel som za počítačom, áno, mal som pravú veľkonočnú atmosféru, vo mne doznievala krásna liturgia, a všetko s ňou spojené, a vtedy som dostal akési vnuknutie, ktoré musím sem napísať, že v okamihu liturgie Vzkriesenia bolo vyslobodených 28 736 duší z očistca.
Ako vieme, podľa cirkevnej náuky, duše sú spasené v nebi, je to cirkev oslávená, potom cirkev trpiaca, ktorá obsahuje duše v očistci, ktoré možno neminie temer nikoho z nás, a potom je cirkev putujúca, ktorá tvorí žijúce spoločenstvo ľudí tu na zemi, pokrstených pravda.
Neviem prečo, ale toto číslo 28 736 duší vyslobodených som vnímal ako nevšedné vnuknutie, ktoré neviem samozrejme logicky a racionálne vyjadriť, vysvetliť bližšie, prečo práve toto.
V živote sa nám stáva mnoho udalostí, ktoré si vieme v akomsi logickom slede kľudne vysvetliť, spraviť si nejaké vlastné uzávery, ktoré vyplývajú z niektorých skutočností, ktoré keď si dáme dohromady, tak proste nám vzíde z toho nejaký obraz danej reality, ktorá nás všade navôkol obklopuje.
Jestvujú v živote aj udalosti, ktoré si rozumom proste vysvetliť nevieš, ale dá sa to vtedy, kedy žiješ sviatostne, kedy človek dbá na pristupovania k sviatosti zmierenia, teda vykonať si proste pokánie, ktoré značí pravda aj naše vnútorné obrátenie.
Neviem či mám veriť tomuto vnuknutiu, ktorých som mal približne 6, niektoré som rozobral bližšie tu na mojom blogu, či jestvuje nejaká duchovno racionálna realita, ktorá proste jestvuje, a nevieme si ju nejako vysvetliť.
Každopádne chcem vyjadriť toľko, že jestvuje istá realita, ktorá je mimo nás, to je ten neviditeľný svet, ktorý vysvetľuje už nicejsko carrihradský koncil, kedy zadefinoval aj Krédo, čiže vyznanie viery, verím v Boha. Jedno je teda nicejsko carrihradské, ako spomínam, a druhé je to kratšie, apoštolské, ktorým sa začína modlitba ruženca, a tak isto v liturgii v nedelu a niektoré sviatky po kázni alebo po prečítaní evanjelia kňaz spolu s ľudom zarecituje.
Záverom môjho článku by som chcel povedať toľko, že mne sa nejedná o to, či som mal alebo nemal nejaké nevšedné duchovné zážitky, ktoré sa racionálne, prirodzene určite nedajú vysvetliť, ale to, či sme alebo nie sme konkrétne na nejakej duchovnej výške. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár