Priznám sa, že v súčasnosti si neviem nejako dať na otázku "čo je spravodlivosť?" reálnu odpoveď. Vynára sa mi preto všeličo inšie, lež nanešťastie, tá pravá podstata mi akosi niekde uniká. Preto si aj myslím, že kus osobnej rebélie ešte nikomu neuškodilo. To je najsprávnejšie, keď si buchneš sám päsťou po stole, a povieš svoj názor. Bez ostychu, bez hanby. Vyhráš nie vtedy, keď ti zatlieskajú a potľapkajú zdarne po pleci. Vyhráš práve vtedy, keď ukážeš svoje vnútro a svoj charakter, proste keď si tým, čím si. Hrať herecké postavy vo zvláštnych, ťažkých, vážnych udalostiach hoci všedného života sa priveľmi neoplatí. Nič nie je spravodlivejšie, ako úprimne povedať pravdu o sebe, než aby sme mali zatajovať to, čo môže nám ešte uškodiť. Aspoň si to teda tak myslím, hoci nie som ani ja majster sveta. Akurát som sa dozvedel, že jeden známy prestúpil na opačný koniec republiky do školy. Veľmi správne. Zrejme zistil, že sa nenachádza na správnom mieste a začal konať.
Vari je spravodlivosť, že pre chamtivosť západu trpí takmer celý svet? Že z bohatých krajín sa postupne stávajú krajiny ešte bohatšie, ľudia žijú v prepychu, kde nemajú šajnu, jak to fičí tam, kde sa žije životom, o ktorom sa im jakživ ani len neprisnilo? Taká destinácia Grécko? Sa môžu hanbiť. Zvláštne. Azda teda ani nemusím predstavovať bližšie túto krajinu, bohatú turistickú destináciu, ktorá toľko morálneho zla narobila aj v slovenských kruhoch. Najhoršie podľa mňa sú uzavreté spoločnosti, kde, žiaľ, ako sa zdá, vládne len lesk slávy, diamantov a pod. Viacero sklamaných a zneistených ľudí. Tu nie je pravda. V súčasnosti pociťujem mierny smútok. Z nášho modlitbového kostolného spoločenstva navždy odišla jedna pani. Stala sa mi blízkou. Ešte mám celkom dobre pred očami, ako so značným tempom v takte posledných teplých letných príjemných dní, vtedy, keď slnko, tak ako každé ráno opäť zažiari, sme sa stretli cestou do kostola. Na sv.omšu, a po nej na kávu. Žiaľ, Pán Boh si ju nečakane povolal. I v tejto zvláštnej chvíli som si naplno uvedomil, že hoci môžeš byť neviem aký mocný, silný, oplývajúci krásou a pevnosťou, nikdy nesmieš zabudnúť, že žiaľ, aj tu, čas mizne pomaly, letia hodiny, a ktože ich zastaví? A to, že nemáš svoj osud vo svojich rukách, tak ako to spomína Písmo. Je to veľmi, veľmi zvláštny pocit, že už niekto nie je medzi nami, tak ako to bývalo doteraz. Prečo je to tak. Prečo musela prísť na zem smrť? Prečo je toľko zármutku, toľko nešťastných ľudí, z ktorých sa vytráca pomaly sila, keď nevedia, kam sa majú pohnúť? Nik nemá v moci to urobiť, preto nevieme dňa ani hodiny. Isto poznáme tú známu vetu.. " Keby som mal čas, keby som to a hento ovládal, mal zručnosť a vedomosť, nikdy by som nedovolil, toho by som ešte pozdravil, a prehodil zopár viet, ktoré dozaista potešia.. Nič si neuvedomujeme, pokiaľ máš všetko. Razom si uvedomíš, keď je už náhle po všetkom, len bezradne pustíš ruky k sebe. Žiaľ, naprázdno.
Minule som sa bol prejsť v cintoríne. Pri vchode vychádzali ľudia zo skončeného pohrebu. Vari je všetkému navždy koniec? Tak, ako si kladie rečnícku otázku jedna pieseň... neverím že kríž tvoj nemá moc, neverím že smrťou všetko končí, neverím, že v nebi miest je málo.. Minule som si triedil piesne na pohreb a svadbu. Piesne, ktoré vyprevádzajú niekoho na poslednej ceste, i piesne, ktoré sa s radosťou rozozvučia, a za tandemu ktorých si mladí povedia navždy svoje "áno".
Bez Božieho požehnania, márne sú naše namáhania. Pravda je.
Opäť som zažil impulz, ktorý ma zase vzďaľuje od diania v Cirkvi, a síce to, že pochybujem, či mám do nej patriť. Vyslovujem síce dosť odvážne slová, ale fakt, v duchu sa pýtam pri sledovaní diania vnútra cirkevnej hierarchie niekoľko otázok.
Sme si úplne istí, že v takomto meradle, takejto akosti, kvantity, kvality, opravdivo Boh od nás toto vyžaduje? Isto je to pravda? Minule sa mi stala udalosť, ktorá toto všetko podporuje nepriamo. Žiaľ. Ja viem, že sa všade nájdu kadejaké pochybné indivíduá, ktoré sa snažia za každých okolností excelentne šaleným spôsobom vniesť do nášho vnútra trochu nepokoja, mieneho konfliktu a vnútorného citového povstania.
Minule som akurát, tak ako už viackrát, sa zúčastnil ako kantor na pohrebných obradoch. Teda tak, ako som to opísal už hore vyššie v blogu, zomrela tá pani, ktorá ma pozývala na kávu. Len v poslednom období sme sa bližšie spoznali. Skutočne som si uvedomil, ako je to krutá pravda, že si neuvedomuješ nič v súčasnosti, a že všetko zmysel naberáš len potom, ako niekto niekoho opustí, keď náhle zomrie. Škoda. Veľmi mi je jej ľúto, mohla ešte žiť, no Boh zavelil ináč. Vie On sám najlepšie, prečo je to tak. Viem, som si celkom istý, že hoci sme ľudia, chudobní i bohatí, prostí i vznešení, majetní, i nemajetní, príťažliví i menej príťažliví, Boh na nás nezabudne. Mal som problém už niekedy priznám sa, že som pomaly prestával veriť že sa všetko na dobre obráti. ALe nezúfal som nijako. Podvedome som rozmýšľal nad mojou situáciou, ktorá mi komplikovala moj život. Trvá to dlhšie, a začal som mať vážne obavy, s ktorými som sa zdôveril aj mojej priateľke, najdrahšej Nikoletke. Milujem ťa láska moja. Ten večer, keď sme boli v kine na Lets Dance...to bolo niečo úžasné. Super film plmý vnútorného posolstva, ktorý sa odvíjal od jednej idei.. Nevzdávať sa nikdy a za nijakých okolností. Never give up.
Myslím si, že celý čas som bol slepý. To, čo som napísal na papier v afekte, radšej nebudem prezentovať, radšej ho vynechám. Nebudem robiť zbytočne zle. Necítil som sa ale slobodne. Cítil som, že ma duchovno spútava. Boha milujem, a cirkev je pre mňa priateľ, ale opäť som zapochyboval. Rozvášnil. Mierne rozbilo moje vnútro a zle mi padol nepekný prístup od človeka, ktorý reprezentuje Boha na zemi, hoci nič proti nemám. Cítim,
ako sa nanešťastie vzďaľujem postupne. Nemám rád pokrytcov, faloš, neúprimnosť, aroganciu najhrubšieho zrna. Napadol ma biblický príbeh. Ak vidíš v oku svojho brata smietku, prečo vo svojom oku brvno nevidíš? Najprv ho vyber zo svojho, lebo klameš sám seba. Me je ukradnutý každý, kto niekomu slepo závidí, ale nevydá to zo seba, ani keby neviem čo sa dialo. To je pokrytectvo, závisť, falošné, prízemné a hnusné podávanie si rúk na znak pokoja a bratskej lásky, keď mi predsa srdce a rozum v tandeme káže niečo inšie? Keď nemám niečo spraviť úprimne, tak sa predsa na to vykašlem. Postupom času ale predstavte si, vykašľal som sa na všetko to, čo nepovažujem za obzvlášť potrebné a dôležité a sa tým nezaťažujem. V týchto dňoch som sa intenzívne modlil za to, aby som dostal nejaké pracovné angažmá. Je to fak ťažké, lebo všade vládne tvrdá konkurencia. Víťaz berie všetko, lenže musíš skutočne vydať zo seba všetko, a odovzdať to do dôvery v Boha. Je to ťažké ale je to tak. Pochopí to len ten, ktorý sa ocitá sám v bezradnosti. Nemáš výhliadky normálne na nič. To, že keď sa chceš osamostatniť, zatiaľ nie je realitou, lebo nemáš nejaký ten kapitál. A to je najdôležitejšie. Bez peňazí, žiaľ, dnes veľa neznamenáš. Je to veľmi smutné, lebo to zažívam sám na vlastnej koži. Len vytrvalosťou človek žije tak, ako žije, a hoci sa dá, treba len Boha prosiť tak, ako sa to modlíme v Otčenáši... Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Lebo keď Boh nám nedá chlieb, bieda bude len vtedy. A predsa sa mi blýska na lepšie časy. Našťastie. Bože, ďakujem ti úprimne. Obávam sa oprávnene preto o svoju budúcnosť, lebo, ako dúfam, život mám pred sebou.
Napísal som to podľa mňa dosť tvrdo, arogantne, s podtónom svojej príslovečnej vnútornej vzbury, ale nechcem potláčať to, čo vo mne je prirodzené. Chcem pravdivo vyložiť karty na stôl a hrať čistú hru, kde budem hrať jedine za seba, a kde ukážem, že vlastne som len tým, čím som teraz, a úprimne hľadám spôsob, ako zlepšiť sa vo svojom vnútri ešte lepšie, a aby som pokračoval, tak ako každý aj má, vo svojom osobnostnom profilovom raste. Ide nám predsa všetkým o to, aby sme sa snažili konať všetko v prospech nás a našich priateľov. Ak v núdzi poznáš priateľa, o čo teda viac to mám pociťovať z jeho strany. Nech sa vám všetkým darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
niki7449
21. 9.sept. 2010 21:37
Láska moja, krásne si napísal. Veľmi sa mi páčilo na Let´s dance, mali sme nádherný romantický večer. Milujem Ťa, miláčik môj. Cmuk
Napíš svoj komentár