Počúvaj som na internete jeden jutub, ktorý vlastne bolá kázeň nejakého kresťanského pastora, na tému "zlomenosť". Kázeň bola v angličtine, ale boli tam slovenské titulky. S radosťou som sa o to podelil s bývalým spolužiakom, teraz diakonom, a hneď som mu dal link na tento jutub. aj on ho pozná. So zamyslením, pokorou som si to vypočul, a dodnes mi znie v ušiach, najmä artikulácia kázne pastora, vloženie svojich emócii, postojov, svoju hĺbku srdca. Čudujeme sa na jednej strane, že Boh mlčí?
Pýtam sa ťa a nemusíš byť extrémne veriaci... Koľko krát si nariekal v modlitbe a koľkokrát si zápasil sám so sebou na kolenách? Bol tam náznak zlomenosti? Áno. to je všetko. Naďalej sa zabávaj, nech ti je naďalej ľahostajný tvoj život. Bude ti naďalej ľahostajný tvoj život v tvojej rodine. Biblia po čase zapadne prachom! Pekné slovo v tvojom príbytku, slová vďaky a chvály sa vytratili z našich domovov. Lebo všetko berieme ako samozrejmosť!
Len sa smej sýty aj naďalej kresťanom, ktorý je podľa teba dutý a naivný chudák, ktorý podľa teba samozrejme verí (T)omu, čo nevidel... Ale keby som videl Boha, bola by to viera? Nie, lebo ho už vidím. Ver aj naďalej svojim schopnostiam, samému sebe. Aj ďalej ver v silu svojich rúk a osobnosti. Tak aj v budúcnosti dopadneš, keď si myslíš, že si totálne sebestačný. Nik si vari nespomenie, aký sme bezmocní a odkázaní na druhého napríklad pri chrípke? Vari nikdy ti matka či otec nedoniesli ku posteli čaj, vari si nikdy neprehral sám so sebou a nekapituloval pred realitou, ktorá ti ukázala reálnu pravdu? Lebo dnešný svet ti chce nahovoriť, že máš byť individualista. Na nikom nemáš byť závislý.
Požiadať o pomoc, radu sa stalo doslova verjnou hanbou. Ak si so všetkým nedokážeš vystačiť sám, si úbožiak. Načo je žene muž? Veď ona si samozrejme vystačí sama so sebou, pozri aká je dokonalá!! Samozrejme, myslím to ironicky. Načo je dietaťu čítať knihy o skutočných opravdivých hrdinov, ktorí vydobili slobodu, toleranciu, úctu, pravdu, lásku? Veď ono sa dostane k hodnotnejším akože radám, ktoré ponúka svet! Radšej si osvojí neveru ako vytrvalosť pri niekom, radšej si vypestuje záľubu v kulte svojho tela, ako by sa mal zapodievať sebou samým a svojím nasmerovaním. Pocítí to vtedy, keď už nebude viacej byť schopný potláčať svoje emócie.
Vtedy, keď budeme v domoch nachádzať čoraz viac tragických listov na rozlúčku, keď už bude zbytočné lamentovať nad tragédiou, ktorú sa dalo predísť. Čo mám z toho, keď mám najdrahší mobil, keď som sa známym odcudzil? Problém tkvie v tom, že neprosíš o nič Boha, a neunúvaš sa poďakovať. To je celá filozofia dneška. Nepočuť nič, dištancovať sa od všetkého, nemať a nehovoroť svoj názor. Áno, umlč seba samého. Stiahni hlasitosť svojich problémov a bolesti pred druhými, lebo takto to chce svet od teba. Nehovor o svojich potrebách a sklamaniach, lebo nie si zaujímavý. Naďalej sa tráp večer v posteli a premáhaj svoje slzy, lebo roniť ich do vankúša je pre dnešok menšia hanba, ako na tento svet ukazovať tvoju skutočnú zlomenosť.
Bože, je to možné, že sme takí naivní? Len pár otázok.
Kedy si dáme z tváre konečne dole naču hereckú masku?
Kedy sa skončí naše tragikomické divadelné predstavenie?
Stoja skutočne naši skutoční priatelia pri nás, alebo sú to herci?
Naďalej pros silu do boja, ktorý nekončí, kým tento svet ešte bude.
Nikdy nie si sám! Pros Boha o pokoru, ale i optimizmus, aby si neupadol do depresií, aby ťa znenazdajky neprekvapil neúspech. Nech nás vždy posilňuje a povzbudzuje aj posledná veta Ježiša zachytená v Matúšovom evanjeliu. Znie takto: "Ja som s vami, po všetky dni až do skončenia sveta".
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
zacitoval som ho vo dvoch vetach ale ma fantasticky jutub odporučam si ho vypočut na juube.. je to zvlaštne veľmi...
3
Prepáč mi môj včerajší komentár, no vtedy, keď som ho písal, som bol intelektuálne veľmi unavený, a to sa u mňa prejavuje iróniou a skepticizmom.
Nebol som veľmi objektívny, veď len o niekoľko minút po okomentovaní som v ročníkovej práci zo seminára z filozofie napísal:
,,Náš svet bude naďalej v napätí medzi radosťou a nádejou, vášňou a bolesťou, úzkosťou a zlobou. Budeme stále všetci pribití na kríž paradoxov nášho sveta."
(To nemám z vlastnej hlavy, pomohol som si Tomášom Halíkom.)
A ak som ja uplatnil ,,tragický pohľad na svet", ako to môžem vyčítať inému?
Nebol som veľmi objektívny, veď len o niekoľko minút po okomentovaní som v ročníkovej práci zo seminára z filozofie napísal:
,,Náš svet bude naďalej v napätí medzi radosťou a nádejou, vášňou a bolesťou, úzkosťou a zlobou. Budeme stále všetci pribití na kríž paradoxov nášho sveta."
(To nemám z vlastnej hlavy, pomohol som si Tomášom Halíkom.)
A ak som ja uplatnil ,,tragický pohľad na svet", ako to môžem vyčítať inému?
Napíš svoj komentár
Na základe Gn 9, 11 - 17 sa niekedy pýtam tých, ktorí majú podobnú rétoriku, že ak Boh vkladá do ľudstva nádej, prečo oni túto nádej ľudstvu upierajú.