Peniaze ti nedokážu priniesť pokoj.
Čo si teda o tomto všetkom myslím ja.
Táto úvaha je príliš racionalistická, a nevychádza absolútne ani z biblického kontextu. Náš problém ako taký je v tom, že náboženstvo a jeho kresťanský rozmer vykúpenia a spasenia Pánom Ježišom neberiete biblicky, teologicky, ontologicky (náuka o bytí) ale čisto sentimentálne, na základe vlastných pocitov, ktoré k vám prenikajú z vonkajšieho prostredia, teda z nejakých vnútorných dojmov, kedy racionálnu úvahu ponížite nad momentálne citové rozpoloženie, inými slovami, že citové momentálne rozpoloženie povýšite nad akúkoľvek, a to treba zdôrazniť, akúkoľvek rozumovú úroveň.
Kým neurobíš Ježiša svojím Pánom je zas sentimentalizmus.
Je veľmi ľahké milovať Pána Ježiša, ak máte usporiadaný a hamornický rodinný vzťah, v ktorom máte vysporiadanú lásku telesnú, sexuálnu, duchovnú, agapé, darujúcu, a mohli by sme menovať ďalej.
Keď tvoríte vo všetkom jednotu, ktorá sa dokonale naplní vo večnosti.
Predsa toto všetko slúži k tomu, že Pán vo večnosti nás dokonale po každej stránke uspokojí, keď budeme vidieť a hľadieť na Neho z tváre do tváre, kedy mu budeme podobní po všetky veky a budeme ho bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš, všetko dobré. (eucharistická modlitba).
Pýtame sa, čo teda uspokojí človeka, materializmus, alebo duchovno. Odpoveď z mojej strany je viac menej paradox. Ani jedno ani druhé. Hmotu od tela nedokážete oddeliť, pretože aj sv. Pavol predsa spomína, že telo si žiada, čo je proti duchu, a duch čo je proti telu.... Gal 5,16-26.
Na toto všetko je veľmi potrebné mať akýsi vymakaný zrelý biblický pohľad, ktorý dokážete aplikovať do reálneho, každodenného kresťanského života. Pretože človek, ktorý žije z milosti posväcujúcej, vykoná pokánie, ktoré ho znova oblečie do krstnej nevinnosti, dokáže sa harmonicky zorganizovať do tej podoby, že keď prežije proste niečo emočné, tak dokáže bojovať s tým hriechom tak, že keď roky nedokázal odhodiť nejaké hriechy (6.b.prikázanie napríklad) tak po prežití nejakej emočnej situácie, ktorá môže byť veľmi krásna, pekná, nemusí to byť nič tragické, zrazu všetko to nečisté dokáže v jednom jedinom momente odhodiť, pretože v danom momente ho prenikla tá božia milosť.
Prirovnal by som to napríklad k situácii, kedy sv. Pavol ako farizej horlivo prenasledoval kresťanov, pretože si myslel, že koná správne, lebo kresťanov považovali za sektu, až kým v Damasku vzkriesený Kristus mu neobjasnil, Kto je On sám /teda Kristus/ tým známym.... "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ... Sk 22,3-16"
A vtedy podobne ako sv. norbertovi / okolo roku 1100, sa otvoril zrak, a on spoznal Pána.
Viete, sú kresťania, ktorí si naivne myslia, že aj v manželstve môžu všetko, ale veľmi sa mýlia.
Nemyslím tým len v kontexte 6.prikázania.
Viete sústredíme sa na odstránenie jedného problému, ale nahromadíme si ich ďalšie tri. Veľmi pekne to raz vysvetlil otec arcibiskup v jednej kázni, keď spomenul, že v dnešnej dobe sme vyhnali jedného démona (komunizmus) a vrátilo sa ďalších 5 (liberalizmus, odpad klerikov od povolania, smilstvo, nevera, promiskuita, pornografia, a môžeme ďalej menovať)
tým som chcel povedať toľko, že mnohí ľudia vôbec nie sú duchovne zrelí, a stále pripomínajú ľudí, ktorí niečo taja a sú neúprimní.
Ich neprenikol Duch Svätý, ale duch tohoto sveta! Verte mi!
Kto z milosti božej dokáže precítiť dobrá Pánove, dokáže odhodiť hriechy a viac sa v nich nevracať, presne ako to hovorí list Rimanov, že zhoďme skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla...." Rim 13,11.
Čo vy na to. Viete. Na pochopenie toho, čo som vám napísal je potrebné, aby ste naozaj žili v milosti posväcujúcej, ktorá vás naozaj chráni a žili zjednotení s Pánom, ktorý zničí všetky Vaše nedokonalosti a nánosy zla, ktorými sme zaplavení. Naozaj to možné je, a tento prerod som zažil aj ja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár