Vreskot000: Radosť zo života

Prajem všetkým nádherný posledný júnový piatok. Prišiel som akurát domov, najedol som sa, za čo môžem veľmi poďakovať Pánu Bohu a samozrejme aj mojim rodičom. Chcem napísať opäť zopár momentov, zopár postrehov, a tak, ako som napísal ako v nadpise, akú mám v súčasnosti radosť zo života.

Samozrejme všetkým prajem takúto radosť zo života. Predovšetkým ma veľmi potešila správa, že môjmu kamarátovi sa veľmi zadarilo, a kúpil si pekné drahé auto. Srdečne mu gratulujem a už teraz sa veľmi teším, kedy ho pôjdeme spolu oprobovať samozrejme.

Pán Boh dobrotivý mi zoslal do cesty veľmi veľa dobrých a pozitívnych skúseností. Boli samozrejme tento mesiac aj dosť pre mňa veľmi nelichotivé, a také s ktorými som sa musel veľmi popasovať, ale odhliadnuc od všetkého, som veľmi rád, a môžem povedať, že mám veľmi bohatý a veľmi plnohodnotný mesiac jún práve za mnou, ak si to samozrejme teraz dovolím zrekapitulovať.

Dnes je skutočne skvelý deň, a najmä od pondelka, kedy sa samozrejme začína nový mesiac, začiatok leta, sa pre mňa otvárajú opäť nové možnosti. Neviem prečo, ale veľmi výnimočne sa teším do toho, do čoho som sa pustil, lebo viem, že sa mi zase začne dariť o čosi viac, ako to bolo vlastne doteraz.

Chcel by som predovšetkým tu na internete, ktorí sú nahodou skleslí, alebo ináč nejako zarmútení alebo znechutení zo života veľmi povzbudiť a vyjadriť vám veľkú radosť a nádej. Nedajte sa odradiť, a vždy buďte optimisticky naladení, lebo všetko má svoj veľký význam, ktorý možno teraz, možno v súčasnosti akosi zvláštne neregistrujeme, ale pravda je taká, že vždy sa všetko na dobre obráti, tak ako je to teraz samozrejme v môj prospech.

Som si veľmi dobre vedomý, že najmä v mojom prípade som nikdy nič nemal niečo extra zadarmo, a všetko som si musel vydreť. Odniesli si to napríklad moje topánky, odniesli si to moje nohavice, ktorým som dal posledné zbohom, odniesli si to moje nohy, ktoré ma niekedy veľmi bolia, ale toto všetko je preto, lebo ďakujem Bohu za to, že nie som lenivý, a do čoho som sa vlastne momentálne pustil, to mi všetko vyšlo.

Život nie je samozrejme len med lízať, to mi dá za pravdu každý človek, ktorý už začal na seba sám zarábať, a takto sa pomaličky sám učí preniknúť do ťažkého života, kde skusuje, čo je to za kríza. Nikdy nie je tak zle, aby sa predsa len vyjasnilo. Keď vidím, koľkí ľudia sú na tom ešte horšie, neostáva mi nič inšie, ako napríklad či už pri rannej alebo večernej modlitbe, pri nejakom tom svätom ruženci, alebo v tichosti popri adorácii, alebo svätej omši zaspomínať a do božích rúk odovzdať rôzne životné údely a osudy mnohých ľudí, s ktorými neičo zdieľam samozrejme aj ja.

Mnoho nápadov v tento deň mi behá práve teraz po rozume, a ja veľmi cítim šancu. Na vlastnej koži som sa presvedčil, ako veľmi treba dôverovať Bohu, a nebáť sa, a nedať sa ani znechutiť.

Tak, ako som raz písal ešte niekedy v jeseni, alebo zime, už sa presne nepamätám, kde ma vlastne ako keby jeden človek chcel zosmiešniť zato, že čo mám z toho, že chodím do kostola, že čo mám z toho, že verím v Boha, a vediem nejaký ten kresťanský život, a samozrejme nezabudol podotknúť tie okrídelné frázy, že ateisti sú lepší ako tí, čo chodia dennodenne do kostola...

Určite, na všetko sa dá nájsť odpoveď, ale tá neskutočná radosť, ktorú neviem prirodzene zo seba ani vydať, pretože sám na vlastnej koži cítim, ako mňa, veľmi hriešneho a veľmi nehodného, sám Pán Boh svojou úžasnou silou, láskou a mocou premieňa na taký obraz, aký chce On, to sa samozrejme musím len denodenne poďakovať, a ani to nebude vlastne dosť.

Včera som mal na to príležitosť, a dneska budem mať znova, niečo krátko pred piatou hodinou, kde pôjdem na svätú omšu, pretože v uplynulých dňoch som toľko dobra dostal, toľko veľa som pochopil, toľko som vyriešil zdarných vecí, vyriešil som aj to nepochopenie, o ktorom som písal, aby sme sa nedali obalamutiť a oklamať tým, ktorí chcú z nás vyryžovať čo najviac, a takto vyliezť po cudzom chrbáte, aby seba dostali tam, kde chcú oni.

My musíme takýmto neprajníkom prejsť cez rozum. Nikdy sa nenechajme znechutiť. Toto je diabolské.

To diabol chce, aby sme nadávali, aby sme nemali nádej, aby sme sedeli len tak zo založenými rukami, nepohli ani prstom, všetkého sa báli, všetkého sa vzdali, a to len preto, lebo to robia aj ostatní, ale opak musí byť pre nás samozrejmou pravdou.

Tam, kde iní končia, my musíme začať, a ukázať práve vtedy, čo všetko dobré, koľko dobra, koľko pozitívnej energie sa v nás ukrýva, aby sme takto svojou dobrotou, šarmou, krásou predovšetkým vlastného vnútra, entuziazmon, sršiaci dobrou náladou vedeli dokonale naštvať všetkých našich protivníkov, aby len dobre premýšľali, odkiaľ sa všetko do pozitívne v nás berie.

Teda týmto mojim blogom by som teda na záver chcel vysloviť teda toľkoto. Choďme si vždy za svojim cieľom, aj keď sa zdá, že je to zbytočné, pretože nič nikdy nie je zbytočné. Práve naopak. V tejto ťažkej dobe, keď sa vyskytne nejaká príležitosť, životné skúsenosti ma naučili, že vždy sa jednalo o tutovky, z ktorých sa veľmi dobre dalo zaryžovať, no samozrejme že myslím to v tom dobrom svetle, pozitívnom zmysle.

Majme radosť zo života, ale nezabudnime, že takýto život sa dá jedine vybojovať náročným duelom zvádzaným na kolenách pred Pánom Bohom, ktorého aj tento večer pôjdem chváliť, a to celú hodinu. Nech sa vám všetkým darí! Pochválený buď Ježiš Kristus!

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Radosť zo života

3 komenty k blogu

Horúce!