S kamošom som šiel do parku. Dohodli sme sa. Na kofolu. Obzreli sme si pri stole samozrejme aj nejaké dievčatá, ale nebolo to moc zaujímavé. Nie som nijako nadšenec povrchných a plytkých ľudí, ktorí o teba nijako nezakopnú. Proste zožal som už mnoho skúseností. Ale v duchu, pri rozhovore som vyjadril radosť, ako Pán úžasne obväzuje slabé a nevládne, lieči všetky neduhy, a občerstvuje všetko unavené. Mne ku šťastiu stačí úplne málo. Skutočne. Nežiadam nič veľké. Ponoril som sa úplne do tej modlitby, a zrazu som prišiel na nový typ modlitby. Raduj sa ustavičné volanie neverných k obráteniu, lebo si naplnila siete rybárov, raduj sa ty, v ktorej sa začali plniť Jeho príkazy. Nádhera. Opäť som zažil to, čo som postupom času akoby pozabudol. Bolo celkom príjemné horúce letne popoludnie. Rezko s kamošom som vyrazil z parku ďalej.
Došli sme na modré zeme. Tak sa volá mestská štvrť. Nádherná príroda, pohľad na ňu vyvoláva skutočné potešenie. Vyňal som z ľadvinky moje 3 brožúrky deviatnika, a spolu s kamošom som sa zahĺbil do modlitieb. Mal som radosť, že s niekým môžem zdieľať modlitby, ktoré som odriekal častokrát len osamote. Ešte stále som mal v hlave príjemnú, jemnú, vznešenú hudbu východných obradov. Príjemné slnko pomaly opúšťalo oblohu, a postupne klesalo. Bola to doslova turistika, prešli sme krásnou prírodou. Oddýchol som si, pretože som mal dosť veľké vypätie, a už som sa proste potreboval vyventilovať a porozprávať. Ukázal som aj jemu, aké krásne je zvelebovať božie milosrdenstvo, kráčali sme pomaly cez krásnu prírodu, a modlitbou oslavovali Boha.
Vyzývam preto všetkých veriacich k veľmi jednoduchej a nenáročnej úlohe. Pri oddychu, aj pri ničnerobení len mysli na to, ako je Boh s tebou. Zdržuj sa len s takými priateľmi, s ktorým je zmysel stratiť čas. Udržuj si svoj pokoj čo najdlhšie, a nedovoľ, aby ťa hocičo vyviedlo len tak z miery. Pravda je taká, že mnohokrát som si kládol otázku, prečo človek musí tak nezmyselne trpieť. Keď som to nijako nechápal. Veď predsa častokrát, keď si tak zoberiete, tak v mnohých prípadoch ani o nič nešlo, ale všetko chce svoj čas. A čo sa stalo. Nič. Chlieb lacnejší nebude, tobôž nie benzín, nanešťastie, a tak rád behám na aute.
Rozprávali sme sa vtedy o všetkom. Cítim, ako mi je každý deň ľahšie. Konenčne. Najmä, keď aj skutky a obety ťa priťahujú k Bohu. Akým spôsobom? To ani ja sám neviem, lebo toto je tajomstvo viery. Toto všetko umocnilo len ešte predchádzajúci zážitok z minulého týždňa, keď som bol na pútnickom mieste v neďalekej dedine. Uctiť si svätú Annu. Cítim sa uvoľnený a pokojný. Listoval som v brožúrke, a čítal si meditácie. Dočítal som sa skutočne o mnohých poučných veciach. Napríklad niekoľko výrečných svedectiev o pomoci svätých. Ak mám byť úprimný, tak osobne, nedostal som presne to, čo som chcel, o čo som prosil, ale na druhej strane dostal som pravdepodobne viac. Pokoj. Bola mi ukázaná akási nová cesta. Je pravdepodobné, že v tomto hrali aj trošku emócie, ale to predsa patrí k životu.
Neviem, čo sa správne vyjadrím, ale podľa mňa je lepšie zažiť mnoho situácii, a byť vychovaný na základe prežitých praktických skúseností, ktoré postupom času nadobudnú perfektné skúsenosti, ako len bezmyšlienkovite niečo niekomu tlačiť do hlavy nejaké pekné reči, poučné rady, ktoré sú síce správne, myslené úprimne s cieľom poradiť a povzbudiť, ale, nevie ich dotyčný skúsenosťou dokázať. Neviem stále, a som užasnutý aj v kostole, ako môže rozprávať o niečom, čo si len myslí, a bolí ma, že v rečiach nie je pravdivý. Na druhej strane. Pestuješ si svoju vieru? Udržuješ si v sebe neustále oheň Ducha Svätého? Si si vedomý, že aj diabol v tomto svete má veľkú moc, a tak veľmi sa usiluje o tvoju dušu?
Ten pokoj a krása nedeľného popoludnia, bola skutočne posilou do nového týždňa. Ustavične sa modlite a neochabujte v konaní dobra. Odopri si niečo príjemné, a Boh ti to v príhodnej a nečakanej chvíli, tak to už totiž býva, viacnásobne odmení, a potom budeš ďakovať za všetko.
Budeš raz ďakovať za čas, keď si celkom opustený, pokorený nariekal na kolenách pred Bohom. Lebo to ťa priťahuje bližšie. Mám svoje skúsenosti. Lebo príde deň, keď budeš spievať s radosťou. Budeš spomínať na čas, keď si mlčal, a pľuli ti do tváre. Budeš oslavovať deň, kedy si sa pokoril a ustúpil, a takto pomyslene sa usadil na to posledné miesto. Vtedy sa ti dostane pocty, a Pán ťa povýši, a usadí na Jeho rozkaz na popredné miesto. Vždy v modlitbe Bohu povedz len toľko: " Bože, ja som taký slabý amatér"... a uvidíš sám, ako Pán ťa bude žehnať. A buď pokojný. Nechajme veci plynúť len tak, a nič nasilu nerobme.
Už nechcem presadzovať svoje názory. Položme si otázku. " Dokážeš sa sám od seba vymaniť zo svojho zaužívaného štýlu? Dokážeš zabudnúť na seba, a obohatiť tých, koho máš okolo seba? Prosme Boha, aby z nás neustále vyžarovalo ľubovonné kadidlo modlitby. Modlime sa za budúce rodiny. Neustále mysli na to, že treba obstáť v tomto boji. Modlitba je tvoje lano, po ktorom sa šplháš do bezpečnej Božej náruče, z ktorej ťa nik nemôže vymaniť, ak mu veríš, dôveruješ, a máš záľubu v Jeho príkazoch.
Končím meditáciu. Prosme denne o moc premienať srdcia, o každodenný úsmev venovaný tomu, kto je pri nás. Zahryzni si do jazyka, keď máš povedať niečo zlé, aby to raz nesvedčilo proti tebe. Nech sa tvoje námahy premenia na najkrajší obetný dar. Každodenne plňme účet našich skutkov, ktoré raz predostrieme Bohu. Vrúcna prosba. Pane, nech sa vznáša k tebe naša modlitba, ako horiace ľubovonné kadidlo!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
29. 7.júla 2012 13:12
take niečo pekné môže napísať iba človek s čistým srdcom, oddaný Bohu najvyššiemu ...........filip
Napíš svoj komentár