Blog som písal, ako to s nadpisu vyznieva, ako reakcia na niektoré blogy, ktoré tu sem tam prečítam. Jednoducho zaujala ma myšlienka niektorých blogov od vás. V niečom máme predsa všetci niečo spoločné. Páčia sa mi. Najmä preto, s akou neuveriteľnou spisovateľskou ľahkosťou ich dokážu písať mladí ľudia, ktorým nie je ukradnutý ich duševný stav, a hľadajú stále nové možnosti ako sa zdokonaliť, pomôcť si, a reálnejšie sa pozrieť v prvom rade na seba, svoje schopnosti, svoje plány.
Či ich dokážem naplniť tak, ako som si to predsavzal, alebo sa jedná len o nejaké šialené, krátkodobé virtuálne myslenie v mojej hlave. A samozrejme, vyžalovať sa tu na blogu, kde si vyleješ svoju zlosť, alebo bolesť je jedna z príjemnejších riešení, ako si vyventilovať nervy. To využívam presne aj ja. Mám nejakú myšlienku v hlave, a preto hneď sa ju snažím napísať ako ucelený blog.
Nechcem povedať ironicky, že som príjemne prekvapený, ale pochopil som už dávnejšie, že to, čím som sa zaoberal, všetky vzťahy, všetky plány, predsavzatia, všetky myšlienky, vízie, ideály vôbec nie sú zbytočné, lebo ťa neustále obohacujú o nové inšpirácie, a posúvaju neustále niekde vpred. Nikdy nie dozadu. Lebo čas sa zastaviť, ako by sme aj neviem ako chceli jednoducho nedá! To jediné je naša nevýhoda. Alebo skôr devíza? Posúdťe vy.
Prečo srdce v ľudskej osobnosti, ale nemyslím to z medicínskeho charakteru, ale zo psychologického, je tak strašne zraniteľné? Prečo každého všetko chytá za srdce?? Prečo dokážu niektorí ľudia tak všetko vážne zobrať a trápiť sa? Napríklad, ako aj ja ešte prednedávnom. Skutočne je dobré, a teraz kladiem dôležité body, rozdať sa pre druhého? Je skutočne prospešné, keď sa v mene nejakého ideálu, ale teraz nemám vôbec na mysli nič duchovné, len analyzujem čisto ľudské vzťahy, vzdáme práve teraz takých vecí, ktorých za normálnych okolností by ste nikdy neopustili?
Prečo sú také krehké a jemné ľudské srdcia? Videl som jeden smutný, ale pravdivý obrázok. Na dvoch monitoroch sa zobrazoval pulz ľudského srdca. Jeden monitor mal názov S TEBOU, druhý BEZ TEBA. Ten obrázok vyjadroval svätú pravdu. Toto je realita všedného života tých, ktorí sa hľadajú. Ktorí ešte, nazvem to tak citlivo, "vďaka Bohu" nemajú ešte celkom jasno, kam smerujú, najmä vo vzťahoch. Je to pochopiteľné. Prvá opravdivá láska bola vždy len prvá. A nikdy nebude ináč. Hoci po rokoch sa na tom budeš smiať. Možno... Ľahko sa hovorí, no tažšie žije. Teraz ale ti do smiechu určite nie je. Ja vás rozumiem dámy a pánové!
No vrátim sa k tomu monitoru.. Prvý mal životaschopné ukazovatele. Všetko v poriadku, srdce pracuje ako má. Ten druhý bol opačný.... Áno. Správne si myslíte. Bol totiž mŕtvy. Tichý, taký celkom odlišný od prvého. Podivný. Bez náznaku života. Tichá, prázdna priamka, ktorá nikde nezačína, a nikde nekončí.
Na záver tohto blogu, ktorý som napísal tak zahorúca, alebo ako sa hovorí, ušil som to horúcou ihlou, by som ako povzbudenie chcel povedať niekoľko dobrých rád. Netráp sa, ak pre niekoho niečo skončilo, ale radšej nedus to v sebe. Zaves to ihneď na blog. Je to lepšia forma. Vyžaluj sa. Uľaví sa ti aspoň. Nehraj pred sebou divadlo, že sa aj tak nič také mimoriadne nestalo, lebo práveže sa stalo! Inak by som o tom ja, alebo ty takto razantne nenapísal. V budúcnosti budeš mať aspoň nejaké skúsenosti. Veď o to ide! Vždy sa niekto nájde, kto ti poradí absolútne nestranne, a dokáže ti vymaniť sa z toho tlaku, spútanosti, v ktorej sa možno ešte aj teraz nachádzaš.
A nezabudni, skúsenosti sú na to, aby si sa z nich poučil, a aby si rozdával iným cenné rady, najmä takým, ktorí to najviac potrebujú. A tých je mnoho! Trpezlivo sa modli, alebo mysli na tých, ktorým sa v niečom nedarí, a uvidíš, ako vzájomná pomoc je užitočná a prináša osoh, potešenie, radosť ako tebe, tak aj tomu druhému. Začni sa modliť, a obetuj niečo malé na úmysel... "za pokoj v rodinách, za pokoj vo svete, za dobré vzťahy, za čestné mladé rodiny, za dobrého partnera, partnerku v budúcnosti" a uvidíš, že všetko bude dobré. Vravím ti z vlastnej skúsenosti, nič som si len tak náhodne nevymyslel! Ešte to.
Povzbudzujem ťa, milá blogerka, lebo toto adresujem ako povzbudenie v prvom rade tebe, aby si sa nevzdávala, aby si vo svojom rozhodnutí statočne obstála a vytrvala. Mysli pozitívne, konaj z prvej, ale premysli si každý krok, ktorý spravíš. Druhý raz urobené niečo, nie je nikdy také ako to bolo na prvý krát!
Pravdu poviem, že ani nečakám nijaké komenty ako také, lebo tu nie je čo komentovať, celý tento môj blog je jeden komentár ku blogom, ktoré som si tu teraz prečítal. No dúfam, že môj príspevok napísaný, pravdupovediac za 5 minút, niekomu aj reálne pomôže! Nech sa Boh stane skutočným kráľom tvojho srdca, ktorý ti požehná takého človeka, za koho budeš s radosťou denno denne ďakovať, že ho máš pri sebe! Nech je požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, odteraz až naveky!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár