Rozhodni sa komu budeš veriť II

Som rád, že je už večer, a že konečne v pohode môžem zasadnúť teraz za počítač. Dnes som mal toho toľko, že ďakujem Pánovi, že ma skutočne posilňoval, aj keď pravda je taká, že v predpoludňajších hodinách mi v práci bolo skutočne do plaču. Ach.

Pokračujem tematicky v ďalšom blogu.

Pamätajte si, že človek, ktorý vám bude kadejakými drístavými slovami, pokryteckým správaním, vás bude len klamať, ale všetko to bude robiť, ako keby si bral nejakú záclonu za všetky tie špinavosti, ktorými vás oberá o vaše sily, energiu, a chuť do života, to všetko sa mu patrične raz s určitosťou vráti. Nie nadarmo sa samozrejme spomína v porekadle, že Pán Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý, a o to ide.

Krik nespravodlivo trestaných sa už dostáva pomaly ale isto aj do jeho uší, a preto chcem povzbudiť všetkých, ktorým sa nedarí, ale samozrejme skrz jedného človeka, ktorý vám robí zlé, poprípade sa jedna o veľmi nebezpečnú škodnú tlupu jedincov, ktorí su radi len v jednom, sú radi, a su priam nadšení, ked vás vidia dole, a to presne tak, ako to spieva rytmus. Viete aká je najlepšia odpoveď na toto všetko?

Z dola vyskočiť tak vysoko, aby ste im pritom stihli pošliapať aj hlavu, nech sa hanbia všetci tí, ktori vám nejako robia zlo.

Už som tu opisoval, že človek musí požívať nejakú autoritu, ak skutočne ju v nejakej spoločnosti má z nejakého titulu samozrejme užívať. Samozrejme nemôže mi byť kamarátom nejaký vedúci v práci, pretože môžem si jeho príkazy, jeho pokyny a nadriadenia vysvetľovať po svojom, a už to nebude ono.

Treba mať aj odstup od niektorých ľudí. Sú ľudia, ktorí sami vybadajú, že niečo nie je v poriadku, a potom sa začnú meniť. Začnú byť akýmisi oveľa viacej ústretovejšími voči takým ľuďom, ktorých si vlastne donedávna ani nevšímali, a potom ich to nejako škrelo. Potom im to vŕta v hlave.

Spomeňte si len na našu krásnu slovenskú hymnu, hoci ak mám pravdu povedať, mne sa ovela viac páči hymna ..."Kto za pravdu horí, alebo ešte lepšie, spomeniem z príležitosti sviatku Svätých Cyrila a Sv. Metoda hymnickú pieseň Bože čos ráčil. Ale sú to vlastne dve prekrásne hymny. V každej sa spomína, ako sme boli neustále atakovaní, všetko zlé na nás hovorili, a nespravodlivo odsudzovali, ako si každý o nas obtieral svoje špinavé ústa, a čo sa dialo?

Nič, Slováci len v tichosti trpeli, znivočení ťažkou prácou, čo nás využívali všetci ako otrokov, a každému sme len slúžili ako takí prvotriedni otroci kdesi v najhorších väzniciach, alebo galejách raz to bolo rímskemu cisárovi, potom kniežatám Veľkej Moravy, potom veľmi dobre známym satanistom od roku 1948 až do 89. Ja ich som vlastne posmešne nazval takto, lebo ináč sa to tu nazvať ani len poriadne nedá.

No dobre, nejdem to tu rozpisovať, lebo ma z toho všetkého bolí hlava. Toto sú dejiny, kde nás každý len utláčal, bil nás bičom, a v nás to samozrejme nanešťastie len ostalo.

Najhoršie je, že my sa nevieme vzoprieť už týmto obrom, ktorí nás neustále, často samozrejme bez nejakej vážnej príčiny len tak prenasledujú a atakujú. Nevieme sa vzoprieť, lebo sme takí dobrí, takí chceme byť až príliš spravodliví, že všetko chceme možno aj s dobrým srdcom a čo najlepším úmyslom a vôľou prenechať na spravodlivosť a kompetenciu jedine do rúk Pána Boha, ktorý jediný nás bude súdiť zo všetkého, čo sme komu len vykonali.

Aj Písmo Sväté ma myslím si že dosť dôrazne upozorňuje, že spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich predsa len vyslobodí zo všetkého.

Nejde tu ale samozrejme o to, aby sme sa nezmyselne len ponižovali pred ostatnými, to určite myslím si nikto od nás nežiada, a som si vedomý, že ani Boh to tak nechce a nemá ani v pláne. Ale myslím si osobne, že niekedy nie je zlé si aj niečo pretrpieť od druhých, hoci ti budú krivdiť. Prečo?

Napríklad aj preto, aby si zistil, aký si, keď sa každý bije v hruď, aký je on spravodlivý, a pritom to tak nie je. Pritom máme možnosť vidieť, že niekedy inšie hovorí, a potom inšie koná, respektíve sa dosť odlišne správa samozrejme tam, kde ho druhí nemajú až tak dômyselne zazrieť, ako sa povie v plnej paráde a plnej sile. A toto je myslím si že problém.

Som si vedomý, že v každom z nás, ako to raz pekne veľmi povedal kňaz na kázni, drieme kus Judáša, kus Petra zapierajúceho Ježiša Krista, kus tých ľudí z davu, ktorí kričali kedysi to známe ukrižuj ho.

A preto nikdy sa neponáhľajme ani do kamarátstva, a nebuďme príliš zhovorčivý, aby sme sa nesklamali. Nesklamali z toho, že si vytvoríme akési nie že falošné ilúzie o niekom, kto sa na nás usmieva, ale on má iné úmysly, pričom my to môžeme vnímať ako niečo, v čom nám je blízko ten dotyčný.

Pravda je ale taká, že ten je k nám mysľou, ale predovšetkým otvorenosťou srdca na míle vzdialený. Toľko asi moje skromné názory. Nech sa vám všetkým darí, buďte usilovní, a bude dobre.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu