Vlastne, ak mám pravdu povedať, ani sám neviem. Totižto, ani som si to poriadne nestihol uvedomiť, a je tu záver pôstu. Poviem úprimne. Som rád. Pociťoval som v tejto dobe akúsi depresiu. Dnes je ale špecifický deň. Videl som jeden pekný obrázok, a pod ním titulok: "body piercing save my life" Trefný koment. Akurát sa to hodí dnes.
Teší ma aspoň trošku, že včera som sa dobre cez chat vyrozprával s kamoškou. Ďakujem! Duchovne som sa začal večer pripravovať na dnešný deň. Milí čitatelia!
Z hĺbky srdca, radosti, nádeji, vernosti k Bohu vám oznamujem, že v tento deň, Pán Ježiš o tretej hodiny popoludní priklincoval všetky tvoje hriechy na drevo kríža! Preto sa patrí, aj keď si neveriaci možno, aspoň sa zamyslieť, kam smeruješ. Pravda je taká, že ani ja sám, a ani neviem prečo, mám nutkanie písať blog dnes. Ale viem. Poďakujem dneska Ježišovi za to, že zomrel za mňa. Ďakujem ti Pane! Ešte ťa poprosím, píšem zo srdca, úprimne, o jedno. O tvoje požehnanie! O to, aby si z každého ľudského srdca odstránil zlo. Ďalej samotu, trápenie, úzkosť, neistotu, strach.
Akurát počúvam litánie k Najsvätejšiemu Menu Ježiš. Ježiš! Klaniam sa ti môj Pane, Ježiš, trpel si veľmi kôli mne, ó Ježiš, prevzal si moje trápenie, Tvoje meno je mi najdrahšie. Dodávajú mi, ako veriacemu nádej, že nie som sám, napriek tomu, že cítim veľkú samotu. Ten kto to nezažije, čo je to byť sám, a pokorený, tak zrejme nepochopí. Len ti chcem za všetko len poďakovať. Ešte večer ma čakajú v kostole Obrady. Nie, dnes sa nechcem na nič sťažovať. Chcem sa stiahnuť do úzadia, presne tak, ako mi to povedal pred asi 5 rokmi jeden kamoš... Bože, dnešný deň ti obetujem aj môj veľký hlad.. vlastne ma to ani netrápi, lebo to je z lásky k Tebe, a ako pokánie za moje hriechy. Použijem jednu myšlienku, ktorú som napísal do chatu jednej veriacej kamarátke. Som plne presvedčený, že mi Duch Svätý v danom okamihu osvietil rozum, a preto som to takto napísal. Nik ma o opaku nepresvedčí, lebo bez Neho si nula. Znie..
"a nezabudni...človek mieni, Pán Boh mení. A hoci som ju miloval z celého srdca, Boh videl, že som sa od Neho asi príliš vzdialil, a dopustil, aby ma viac nemilovala.. dopustil, aby sme sa rozišli, a prinútil ma kľaknuť na kolená, celkom sám, opustený, osamotený, zlomený, a sám Najvyšší zariadil, aby v tichosti, som sa opäť k Nemu vrátil... ale sám. Bez nej, a veľmi ma to trápi. Dokázal mi na nej, že bez Neho som slaboch, čo nevie nič... Nech je zvelebený Boh!! Aj za kríže ktoré na mna dopustil.... Toto som napísal kamoške, ani neviem ako, spontánne. Veď Pán mi predsa v Písme doslova káže, aby sme konali skutky milosrdenstva, a jedno z nich spomína... zarmútených potešovať.
Napísal som neutrálne, ale nepociťujem nič, nič absolútne, napísal som jej v tom zmysle, že či môžem jej osobne prísť zavinšovať zajtra... samozrejme by som sám od seba neprišiel. Že ju mám rád.. a tak.. Ona mi napísala jednoslovne "NIE"... dakujem jej... už nikdy sa ňou nebudem zapodievať, toto som potreboval zistiť. A viem na čom som, uvedomil som si svoju hodnotu, ako som ďaleko poskočil, a znížiť sa ku niekomu, kto o to nestojí ... to robiť už isto nebudem. Existuje iná isto, kto mi bude vedieť opätovať...možno viac, ako si myslím... ďakujem teraz Bohu, že ju nemám! Ďakujem mu, a pochopil som, že je to len a len pre moje dobro...Boh mi chystá niečo lepšie, cítim to určite.
Neviem sám pochopiť, prečo... "hlboko v srdci nosím túto svoju nádej..." Toľko, čo som sa namodlil, už sa mi dávno nestalo, a plne sa stotožňujem s horeuvedeným odstavcom. Nadobudol som akúsi pevnú vieru. Ešte síce neviem, čo je to "hory prenášať", ale prišiel som na veľa vecí. Zrazu sa mi veľa nejasností stáva akýmisi zrozumiteľnými. Žeby mi to Pán už nejako vysvetlil, ako som ho o to poprosil v minulom blogu? Dosť možné. Zvláštne ma to totiž upokojuje. Od včera som sa stal akýmsi flegmatickým. To ma teší. Kamoška ma tak neuveriteľne cez chat povzbudila, že som šťastný. Ani sám nevieš, koho ti Boh do cesty pošle, aby ťa vyviedol z nejakého marazmu. Toľko optimizmu mám teraz v sebe, a nadôvažok, zdvihol som si pri písani s ňou vďaka nej, a samozrejme, vďaka Pánovi, svoje sebavedomie. Zrazu mám okolo seba priateľov, ktorí mi pomáhajú... menovite Joži, Šani, Barbie, Miška, Janči, Peťo,Maroš... a ďalší... ďakujem Vám..
Ver tomu, že dnešný deň má obrovskú moc!
Na záver blogu, neplánovane napísaného teraz, v dnešný kajúci deň Veľkého Piatku, jedného z najtajomnejších dní našej viery, chcem naplniť slová Ježiša Krista, lebo Pán sám hovorí v Sv. Písme tieto slová: ... "Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom"... Mt 10, 32
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
milos111
6. 4.apríla 2012 12:55
pekne si to napísal, dnešný deň ma obrovskú moc
2
@defender "no patrilo by sa" to prežívaju a uplatňujú v živote presne ľudia aká si tý ........
tak to aj vo svete vyzerá, vojny, nenáviť, žiadna láska.....
a za všetko može Stvoriteľ samozrejme
príde však čas, keď aj ty pochopíš, že je to ináč:/
samozrejme je to tvoj názor, neberiem ti ho, je to tvoja slobodná vôľa
tak to aj vo svete vyzerá, vojny, nenáviť, žiadna láska.....
a za všetko može Stvoriteľ samozrejme
príde však čas, keď aj ty pochopíš, že je to ináč:/
samozrejme je to tvoj názor, neberiem ti ho, je to tvoja slobodná vôľa
3
defender asi si nepochopil dostatočne, o čom vlastne je tento blog.. Však..nevadí.
Napíš svoj komentár