Nebuďte nikdy nešťastní, nikdy smutní pre niekoho, nad kým sa trápite. Možno si povieme, že sú to už ošúchané, ošumelé vety, a veľmi staromódne, avšak. Píšem to, pretože som to sám zažil a vyskúšal, ba čo viac. Prijal som silu zo sedmorých daroch Ducha Svätého, ktorých silu aj teraz práve pociťujem.
Mnohí majú nezdravú tendenciu vysmievať sa z niečoho, čo nepoznajú, a na vlastnej koži nevyskúšali. Poznáme tú starú známu vetu, ktorú možno sme počuli v detstve aj od našich starých rodičov, keď sme nechceli zjesť nejakú dobrotu, na ktorú požívania boli navyknuté možno len vo väčšej miere len oni. A síce... nevieš čo je dobré, a ešte si ani neokoštoval.
Mnohí pociťujú smútok, a tento smútok sa snažia preniesť možno nie celkom priamo aj na iných. Isto to nechcú zámerne, ale predsa vieme, že niektorí sa delia s dobrými zážitkami, a niektorí sa delia aj s tými menej príjemnými. Nevadí, pretože takto je to jedna z mnohých možností akejsi vnútornej duchovnej terapie, ktorou sa mnohí takto očisťujeme od mnohých nánosov, ktoré nás trápia.
V tomto blogu, ako som to spomínal tuším pár mesiacov dozadu, by som opäť chcel poprosiť o zdravie jednej našej sestry v Kristu Pánovi, ktorú poznám! Dnes som na ňu myslel, a ak nezabudnem, aj zajtra pri svätej omši budem na ňu myslieť. Bože, na mocný príhovor Sv. Lukáša, patróna lekárov, svätého Tadeáša, patróna neriešiteľných situácii zverujem ti týmto osobitným spôsobom všetkých tých, ktorí to aktuálne potrebujú pre svoj život.
Som si vedomý, že vždy bude iba tak, ako zariadi Pán Boh, avšak... Nedajme sa odradiť od nášho veľkého duchovného zápasu, ktorým sme vystavení každý z nás! Aj ja, aj ty, každý. Som tiež veľmi šťastný, že dnes, včera moji bývalí spolužiaci, ktorých som opustil žiaľ, už po prvom ročníku nedobrovoľne, ale asi tak to malo byť, slávili sv. omšu z Ducha Svätého, a takto som sa mohol v modlitbách trochu pozastaviť, pospomínať na ten pre mňa teraz prekrásny rok v kňazskom seminári, na ktorý mám samozejme len a len tie najlepšie spomienky, aj keď odchod z neho bolel veľmi dlho... veľmi dlho, trvalo to neuveriteľné štyri roky ma to kvárilo, ale Pán Boh dopustil aj takúto skúšku, cez ktorú ma isto len a len očistil, a možno pripravil na niečo inšie, hoci som veľmi hriešny, nehodný človek.... keď si spomeniem, aj teraz čo všetko som povystrájal, tak len veľmi prosím Darcu darov, aby mi dostatočne osvietil rozum, a aby som sa vždy vedel len a len správne rozhodnúť, a aby som mal dostatočný pomyslený duchovný olej Ducha Svätého v lampe... vo mne, pretože my všetci, kresťania sme nádobou Ducha Svätého, v ktorých, kresťanov Boh musí nájsť svoje zaľúbenie. Dlhá veta, čo?
Ako som sa dozvedel aj z jedného čítaného blogu, tak veľa ľudí chce hneď a naraz opustiť všetko, kde sa necítili šťastne, nikto si už viacej nechce spomenúť na nič zlé. To ale považujem za fatálnu chybu, pretože podľa mňa nič nebolo zlé, len to bolo veľmi korenisté, veľmi horké a samozrejme nie veľmi po chuti, ale nezabudnime, že tie najväčšie ťažkosti nás len vyprofilovali na to, čím sme teraz, a náš charakter zdobí víťazstvo z vyhratej vojny.
Tiež 7.mája, tak ako som to spomenul azda pred rokom, uplynulo už neuveriteľných 4 roky, čo som sa naposledy rozlúčil s mojim bývalým spolužiakom, a bohoslovcom Dušanom.
Isto jeho hrob teraz zdobí mnoho kvetov, a isto mysleli spolužiaci pri ich svätých omšiach na neho.... avšak pevne verím, že teraz on za nás prosí a teší sa z nás! Prosí isto za všetkých, ktorých postretol na svojej pozemskej púti, a možno aj vtedy, keď viedol ťažký zápas, boj života so smrťou, pretože skonal na druhý deň.
Nikdy nezabúdajme na našich priateľov! Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár