Ešte v jedno pekné nedeľné popoludnie som sa vydal na zdravotnú turistiku s takou menšou partiou, s ktorou nás spájajú rovnaké názory, ale len na určité témy. Nakoľko sme rôznych národností, čo je v tomto zmiešanom území normálne predsa len po približne dvoch mesiacoch, teda toľkoto času uplynulo, čo sme viedli jednu diskusiu práve na tému Sv. Cyrila a Sv. Metoda.
Dozvedel som sa veľa zaujímavostí. To slovíčko zaujímavosti myslím ortodoxne ironicky, pretože sa mi v tom momente nožík vo vrecku otváral. Bol som smutný. Veľmi smutný, až natoľko, že som neveril vlastným ušiam, čo som práve od nich počul, hoci sú to moji známi, je to môj dobrý kamarát. Avšak pravda je taká, že keď sa nestretnú dvaja Slováci, už aspoň teraz do budúcna viem, že sa neoplatí rozoberať nejaké témy, ktoré priamo súvisia so svätým Cyrilom a Metodom. Skutočne veľmi prekvapený a zarmútený som ostal, a v tom zlomku sekundy sa mi skutočne premietli veľmi smutné pocity, z ktorých som ostal zhrozený. Skutočnosť, že niekto si doslova robí srandu z vlasti, ktorú, poviem nepekne, vyžiera, ktorá ho živí, ktorá mu dala robotu, je skutočne veľmi smutná a nemám rád takýchto šovinistov.
Nechápem potom, keď niekto myslí a cíti ino národne, čo mu nezazlievam, a dáva to patrične najavo, prečo sa nezdekuje razom poza Dunaj a Ipeľ. Nie že by som ho vyháňal. Nech sa páči, ich ekonomika sa v omnoho horšom stave, hoci o tomto sa nechcem vyjadrovať, ale to len len na okraj. Áno, južná časť kedysi patrila do "iného štátu", ale nezabudnime, že ešte pred tým, to bolo súčasť nášho štátu. Bolí ma, keď mega zúriaci namyslenci, ktorí by Slovákov najradšej utopili v lyžičke vody vedú takéto nezdravé dialógy, ktorý má len jediný cieľ. Zahanbiť.
Žiaľ, pravda je taká, že tak, ako bol slovenský národ po mnohé roky ponižovaný utláčaný zo všetkých strán, ja sa nečudujem, že nikto sa nevie vzoprieť, pretože nemáme na to silu. Žiaľ, už v samom počiatku v nás zhasínali v minulých storočiach našu hrdosť, a nebolo nám dovolené byť hrdými Slovákmi. Znechutení občania radšej odišli, ako som to spomínal v blogu dozadu radšej inde, aby sa na toto všetko utrpenie nemuseli radšej pozerať.
Naskytajú sa mi tu rôzne slovné pomenovania a termíny. Napríklad. Ponižovať. Dávať najavo svoju ľudskú agresivitu. Vyvyšovať s nad druhými. Stratiť národnú identitu, len preto, lebo sa za ňu akosi hanbíme. Čo potom chceme od seba samých? Hanbíme sa za svoju vlasť, ideme kdesi do zahraničia, už sa snažíme spíkovať, špréchovať a podobne, čo je chvályhodné, ale na druhej strane... Nezdá sa nám, že v jednom jedinom okamihu vieme zapredať všetko to, na čom sme vyrastali? Mám taký dojem, že toto všetko nemá, žiaľ, nič spoločné s dobrými mravmi, a je to zaucho historickému odkazu Veľkej Moravy, keď mi niekto bude tvrdiť také priam nehorázne a povážlivé nezmysly, že svätý Cyril a sv. Metod vraj vôbec neboli na Veľkej Morave, a že Nitra... to bola vraj akási iná Nitra, a nie tá, ktorá je naša Nitra, náš starobylý maják prvotnej kultúry na našom území, a podobné názory. Hm, položím si potom len jednu otázku, čo si o tom myslíte? Počuli ste už tento názor?
Boha som prosil, aby som tie chvíle rozhovoru, ktoré sme viedli, prežil v duševnej pohode, kde som sa snažil udržať nervy na uzde, a len uznať, že aj druhý má svoj názor, ktorý mu nik neberie... hoci podľa mňa názor veľmi zahanbujúci, ponižujúci, a takto som sa snažil nejako statočne obrániť samotnú česť Slovákov. Poprosil by som aj fundovaných historikov, študentov, nadšencov veľkomoravskej, slovanskej kultúry, aby, ak je to možné sa k tomuto aj vyjadrili. Ak mám vyjadriť aj kresťanský koment, uvedomme si, že slovančina bola štvrtým liturgickým, a cirkevno kresťanským jazykom, a to už je čo povedať.
Žiaľ, musím tu opávnene pripomenúť, a nedá mi konštruktívne sa vyjadriť, a síce pravda je taká, že, no ironicky opomenie, tento svoj negatívny obdiv ku takýmto jedincom som na vlastné oči totiž, na veľké ich zahanbenie, žiaľ, nevidel popvý krát. Len na margo spomeniem, že národne na juhu slovenska sú občania mentalitou svojou dosť nejednotní, a vládne tu veľké napätie, ktoré je žiaľ, častokrát umelo vytvorené. Politicky sa nechcem vyjadriť ku istej politickej strane, ale dobre, rešpektujem druhých ľudí, pretože ako kresťan musím v každom človeku vidieť brata a sestru v Pánu Ježišovi Kristovi, avšak natíska sami teraz spontánne jedna otázka. Môžem sa biť do hrude koľko chcem, aký som ja ortodoxný kresťan, aký som ja národovec a a podobne, keď neviem niekoho zniesť vedľa seba, a zazerám na druhého, s ktorým si len podám ruky a nasadím masku úsmevu.
Nevravim, že musím s každým vychádzať, ale máme právo vyjadriť sa, máme právo, ba dokonca je to naša morálna povinnosť, a nesmieme ostať ticho, keď vidíme akýkoľvek útok, či už na nás, ako osobu, alebo na naše kresťansko kultúrne a národné povedomie. Čo som to potom za charakter, keď vieme vykrikovať len spoza internetu, ale keď sme akosi nepriamo vyzvaní, aby sme sa vyjadrili, žiaľ, častorkát nastane akési trápne ticho a najradšej zmeníme tému, veď sa nikto nechce hádať...
Omyl, dámy a páni, veľký omyl. Nik sa nechce hádať, ale treba sa zastať nás samotných, veď tu častokrát ide o zachovanie našej česťi, dobrej povesti, zachovanie našej či už národnej alebo kresťanskej identity, ktorú ešte stále, mám pocit sa bojíme nejakým spôsobom preukazovať, a to azda len preto, aby sme nejako neoriginálne, gýčovito nevytŕčali z radu. Preto si osobne si myslím, že len ten kto sa snaží zmýšľať po svojom, jedinečne, originálne, kto zachová svoju tvár, len ten bude úspešný. Keď to mám vyjadriť len po duchovnej stránke, tak napríklad mám vo vrelej pamäti.
Preto chcem povzbudiť, aby sme sa nebáli vyjadriť náš slovenský názor, hoci nás to bude stáť nejakú ranu, tak ako som to vyslovil aj ja. Komenský, Štúr, Hodža, a podobní dejatelia, bez ktorých by sme pravdepodobne neboli tam, a tým, čím sme, by v dnešnej dobe museli byť veľmi smutní. Modlime sa k svätému Cyrilovi a Metodovi, aby za nás orodovali, a ďakujme im za všetko, čo nám priniesli... Našu kultúru, reč, písmo, naše kresťanstvo, za to, že aj v našom jazyku môžeme velebiť Boha.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Každý si len toľko dovolí k tebe koľko si dáš!
alebo koľko si ty sám dovolíš! Ja neviem ja som sa narodil na deň sv. Cyrila a Metóda a nemal som nikdy problémy ani s Maďarom Angličanom alebo s Nemcom a inou národnosťou
Je pravda že su oni špekulantskejší ale to v pohode postrehneš !!!!
alebo koľko si ty sám dovolíš! Ja neviem ja som sa narodil na deň sv. Cyrila a Metóda a nemal som nikdy problémy ani s Maďarom Angličanom alebo s Nemcom a inou národnosťou
Je pravda že su oni špekulantskejší ale to v pohode postrehneš !!!!
Napíš svoj komentár
Komenský? Myslíš Jana Amosa Komenského? Veď ten bol Čech a nemal so Slovenskom nič spoločné.
Prvá slovenská vysoká škola bola po ňom pomenovaná len preto, lebo je považovaný za ,,učiteľa národov", nakoľko jeho pedagogický odkaz je dodnes veľmi aktuálny (no učiteľmi by si sa asi nemal veľmi oháňať, nakoľko k nim nemáš pozitívny vzťah).
To len tak na okraj. V podstate s Tebou súhlasím, len by som sa vyjadril iným slovníkom. Nie vyšším štýlom, nie menej emotívne, nie viac emotívne, ale inak.