V nedeľu, doobeda som pravda v kostole, teraz tých povinností mám ešte viac, pretože mám na starosti s hraním ešte dve ďalšie dediny, než to bolo doteraz. Prídem presne o dvanástej domov, a potom už ideme obedovať.
Nasleduje samozrejme nedeľná klasika, no napríklad tento týždeň bol u starkých na dedine odpust, tak sme sa zišli rodina. Teraz vám ponúknem jednu duchovnú úvahu, ako to, čo sa mi skutočne stalo.
V jedno nedeľné poopludnie, už vlastne bolo skoro večer, ale teraz je aj tak dlho vidno, bolo to teda začiatkom leta, vybrali sme sa s kamošom do hory. Vždy máme kus také ujeté nápady.
Napríklad si predstavujeme, ako uprostred hory čakajú na nás krásne čierne eskové mercedesy, so zapnutými diaľkovými, a kľúče vo vnútri, že už len sadnúť do nich a voziť sa.
Ideme, pešo samozrejme, niečo ako turistika, a tu zrazu, policajná hliadka ide popri nás. Nepamätám sa už presne, či išla oproti nás alebo od chrbta, to už neviem, ale zastavila sa pri nás. Boli sme na začiatku mestskej hory, miesto, ktoré veľmi obľubujem pre svoju tajomnosť, tajuplnosť, záhadnosť, proste pre nové zážitky, pre hocičo, pre krásnu prírodu, ten neskutočne super pocit oddychu, pre čerstný super lesný vzduch a podobné drísty hej, no.
Policajt dal dole okno, no vydýchol som si, bol to môj spolužiak zo strednej, kde nás upozornil. Chlapci, nejdite ďalej do hory, je tam medveď, atď.
Ok. Okamžite sme sa teda otočili a išli sme prečo z toho miesta. Niečo pravda na tom bude.
Tu sa pristavím a tu je koreň môjho blogu. Týmto som chcel povedať jedno.
Ešte nik nevidel v danej lokalite nič niečo mimoriadne, čo by zneistilo ľudí, nikomu sa našťastie, to samozrejme veľmi chcem zvýrazniť, nikomu sa našťastie nič nestalo, a už je tu varovný signál, už chodia hliadky monitorovať situáciu.
Ešte nik nevidel nič nebezpečné, len na akúsi prevenciu je vydaný zákaz, respektíve riziko, že sa môže niečo stať.
Ako je možné, že ešte nikoho nevideli, nič na vlastné oči nevideli, a už veria takýmto veciam.
Samozrejme to riziko tam je, a ja tomu verím, a stotožňujem sa s tým názorom, pretože bez ohľadu na to, či tam skutočne medveď je, alebo nie, môže to celkom reálne ohrozovať zdravie a život ľudí, ktorí radi chodia von do prírody.
Vidíme, ako kadejaké takéto znamenia, ľudia, dávajú pokyny, aby odvrátili ľudí od nejakej hrozby, a je to celkom správne. Normálnu ľudia uposlúchu výzvu, a viac na to miesto nevkročia, uvedomujúc si riziko ohrozenia na zdraví.
Viera v nejaké nebezpečenstvo sa zdá mocnejšia a silnejšia ako samotné nebezpečenstvo.
Dovtedy chodí krčah po vodu, kým sa nerozbije.
Tu sme pri koreni veci. Ľudia dovtedy sa budú rúhať Pánu Bohu, kým nestretnú za chrbtom niečo, z čoho budú mať nočnú moru celý život.
Je pravda, že mnohí ľudia sú veľmi naivní, a uveria hocičomu, čo sa hovorí. Avšak je to možnosť, že veria nie preto, že danú problematiku nechcú podrobiť akémusi kritickému zhodnoteniu zdravého rozumu, ba práve naopak.
Všímajú si napríklad, že mnohé veci sa predsa už stali, a toto čo sa deje je akokeby dovysvetlovaním toho, a dávaním zmyslu toho, čo videli, ale predtým nechápali.
Ich blízki sa im budú vysmievať, a oni s plačom v očiach, výkrikmi, krikom, presviedčaním a s hrôzostrašným výrazom v tvári budú presviedčať okolitých, že skutočné nebezpečenstvo je veľmi blízko, a nech tomu uveria.
Aj proroci boli vysmievaní, prorokov zabíjali, a potom ľudstvo dopadlo veľmi zle.
Spomeňte si, ako v Písme Ján Krstiteľ napomínal herodesa, ktorého dal sťať.
Je tu mnoho reálnych hrozieb, ktoré aj zažili konkrétni ľudia, avšak iní, svojou veľkou nevšímavosťou, agresivitou, naivnosťou, vysmievačným tónom znevažujú ich varovné výstrahy, a na vlastnú škodu ich považujú za nič.
Považujú ich za nič, do okamihu, keď sa im niečo nestane. Potom je darmo sa chytať za hlavu.
Modlime sa za obrátenie neveriacich ľudí, a aj takouto formou ako tu na blogu evanjelizujme, a ohlasujme Pána Boha tým, kotorí v neho neveria, respektívne nemajú pravdivý obraz o Pánu Bohu.
Príjemný deň.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár