Okrem toho, že včera v Kauflande večer som stretol kamoša, s ktorým som pol roka pil kávu v kancelárii minulé leto, a bolo to strašne super minulý rok, povzbudil ma tak, že dnes sa vyberiem za ním, a pokúsim sa, samozrejme za pomoci Ducha Svätého, ešte raz opätovne poprosiť jeho nadriadených, či nemajú o mňa záujem.
Musíme byť aktívni, a uvidíme, ako naša snaha skôr či neskôr bude korunovaná úspechom. Úspechom, ktorý bude daný jedine od Boha. Uvidím samozrejme, na čom som, ale touto cestou veľmi prosím Pána, aby všetkých tých, ktorí potrebujú aktuálne nejakú pomoc, aby im skrze ich modlitbu udelil všetky potrebné dary a milosti, o ktoré ho prosíme.
Rozoberiem si po svojom jednu peknú myšlienku, ktorú som zahliadol opäť teda tu na blogu. Dá sa povedať, že je to už nie jeden rok, čo prežívam úplne to isté, a azda mnohí z nás to prežívajú podobne.
Jediným podmieneným nepriateľom v tomto všetkom je v našom podvedomí strach, že to nevyjde, strach z neúspechu, ktorý nás azda môže hatiť v tomto rozlete. Predpokladáme, že to, čo si myslíme, si nemusí myslieť ten druhý, a to je najväčšia brzda, ktorá v nás spôsobuje častokrát nemalé zmätky.
Teda aby som sa vecne vyjadril, čo chcem povedať. Čítal som teda článok, a povzbudila a upevnila ma jedna veta, nabral som nový pohľad na tú skutočnosť toto. Máme radi niekoho, a nepovieme mu to, a on, ona cíti to isté.
Samozrejme, citový svet je veľmi komplikovaný, najmä, keď sme zažili mnoho skúsenosti, či už dobrých, alebo zlých. Poznáme rôzne nejaké tie rady a odporúčania, že keď sa ti páči nejaké dievča, a podobne, tak jej to jednoducho povedz a podobne. Určite sa s tým stotožňujem, pretože iniciatíva by nejaká mala byť.
Miesto v tomto zohráva určite aj opatrnosť, a najmä, ak sme sa v predchádzajúcich situáciách nejako sklamali... Nie, povedzme si to tak, že nič nás neskamalo, ba práve naopak, len sme sa proste empiricky presvedčili, že ten človek nie je pre nás. Nemáme spoločnú cestu, a tým to proste končí.
Čas zahojí proste mnoho rán, a najmä, ak prosíme, aby sme boli v pohode, a necháme to ešte aj na Pána Boha, vtedy sa to ľahko znáša všetko. Dozvedel som sa tiež skvelú vetu, myšlienku, a síce, že čas rozdelí, osud, no povedal by som to po kresťansky, Pán Boh rozdelí, respektíve nedovolí akési vzťahy len s tými ľuďmi, ktorí ku sebe jednoducho nepatria. A je to pravda.
Prečo sa stáva, že to, čo cítime k tomu druhému, a môžeme to pociťovať veľmi dlhý čas, a tá druhá osoba pociťuje to isté, ako sa môžeme aj celkom pravdivo domnievať, prečo s farbou sa nevyjde hneď von.
Môže za to jednak akési nízke sebavedomie, alebo pocit, že pre seba nie sme dostatočne dobrí. Keď neustále budeme aj na sebe hľadať len chyby, budeme sa pozerať len na svoj zovňajšok, preafektovane sa správať, budeme pútať na seba pozornosť širokého okolia, len aby sme vzbudili záujem, len vtedy si vlastne každého blízkeho človeka odplašíme.
Mám to dokonale overené. Čím nenápadne sa správaš, tým lepšie pre teba. Čím je človek opatrnejší, čím sa človek dá sa povedať, ľahostajnejšie správa, ale samozrejme s úctou, s rešpektom, tým viac je človek prítažlivejší.
Najväčšie úspechy sa väčšinou stávajú po veľmi ťažkom boji, respektíve po mnoho prehraných vojen, po prehratých bitiek, tam, kde sme museli kapitulovať, a priznať si, že proste sme slabší ako náš protivník.
Práve chyba je, že mnohí na toto zabúdajú, a čím viac sa budú biť v prsia, že oni to dokážu, že oni sú silnejší, schopnejší ako tí ostatní, a že oni sú tým pravým objektom pozorovania, že oni sú ten jediný stred pozornosti všetkých, tak takí sa sklamú najviac, a vtedy Boh bude dvíhať tých, ktorí sú v úzadí, o ktorých dá sa povedať, ten druhý ani nezakopne, a to viete prečo je to tak?
Lebo len ten, kto sa chce dvíhať sám, a nedovolí milosti Božej, nedovolí vanutiu Ducha Svätého, aby ho dostatočne pretvoril na svoj obraz, aby ho stvárnil do podoby, aká je najlepšie podľa Srdca Ježišovho, taký sa bude v tomto vždy trápiť. Mnoho ľudí sa sťažuje na neúspech v tejto oblasti, že sa im nedarí nadviazať poriadne vzťahy, avšak pýtajme sa aj tak, čo obetovali preto, aby to tak bolo.
Prajem Vám príjemný deň, a nezabudnime cez deň, aj cez voľný čas myslieť na tých, podporovať teda najmä tých, ktorý to skutočne najviac potrebujú. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár