Týmto vianočným vinšom by som chcel pozdraviť všetkých, ktorí na Vianoce sú sami. možno nie úplne. Keď máme našťastie ešte rodičov, je to fajn. Dneska som posledný krát zo slušnosti, a ani neviem prečo napísal vianočnú sms bývalej, ktorá ma nechce. Áno. Som členom klubu nezadaných!! No super.
Trocha adventnej, či čoskoro vianočnej irónie nezaškodí. Nechcem tu dnes rozpisovať ódy a podobné mysteriózne špekulácie, ale predostrieť môj čistý pohľad. Zistil som tak ako po iné roky, že väčší relax, ako pri písaní blogov som ešte nezažil. Tu som tým, čím som.
Je až neuveriteľné, ako silno dokážem ja, 25 ročný degeš prežívať emócie. Nie. Dnes si prajem od Ježiška, aby to prestalo.
Keďže o takomto čase mnohí netrpezlivo čakajú na štedrú večeru a podobne, i ja očakávam. No nemám nejakú radosť. Chýba mi nejaká nálada. Myseľ mi behá po kadečom. Napríklad, aké prelúdium zahrám na polnočnej sv.omši u nás v Lučenci. Rozmýšľam nad klasikou Adeste fides, ktorú už asi druhý raz hrávam na začiatku polnočnej sv.omši.
Pristihol som sa, že aj tak mám najväčšiu radosť z úplne drobných vecí. Napríklad včera som strávil veľmi príjemný večer v spoločnosti mojich priateľov. Všetkých nás spája viera v Boha. Nech sme každý akí sme, podstatné je, že našim centrom, našim vektorom, teda to, čo máme nasledovať, cestu, ktorou je Ježiš. Práve ten, ktorý sa opäť dnes narodí. Dajme mu všetko, celého seba. Pri jasličkách dnes odovzdajme mu všetky naše tajné zákutia duše, a On to určite odmení.
Som si istý, že na Vianoce niekto z nás neprežíva len radosť, ale pri analyzovaní roka uplynulého môže mať zmiešané pocity. Na jednej strane možno žal v istom čase úspechy jedna radosť. Na druhej strane to boli prehry, bolesti, sklamania. Vyvážme si ich na váhach a zhodnoťme, či sa naozqaj oplatí trápiť nad niečím, čo nemá zmysel a zatemnuje, znemožňuje nám opravdivú radosť nad skutočnosťami, ktoré sú pre nás podstatné.
Na chat portáli som postrehol zaujímavý citát. Znie...
"Je veľa okamihov v našom živote, no iba tie, ktoré máme vryté hlboko do duše sú skutočnou súčasťou života.."
Ako keby som sa našiel. Nastavené zrkadlo na našu osobu nám pomôže poodhaliť to, kde sme sa mýlili, a kde si musíme dávať pozor. Otvárať srdce sa oplatí len takému človeku, ku ktorému cítime maximálnu dôveru. Sú toho skutočne hodní aj naši "priatelia"? Nesmejú sa nám poza chrbát, keď im predostierame naše tajné zákutia? Sú to naozaj priatelia? Kto o nás stojí? Položím si mnoho a mnoho otázok, na ktoré nie vždy sa nájdu odpovede.
Prečo existujú ľudia, ktorí milujú tých, ktorí by ich najradšej roztrhali od zlosti.
Prečo existujú ľudia, čo nad bolesťou iba mávnu rukou, a sú ochotní trpieť pre dobro druhých, a znášajú všetko s úsmevom?
Zamyslel som sa nad tajomstvom Vianoc. Vôbec, žiaľ, nemám radosť. Bolí ma to, a chcem to tak aj napísať, ako to cítim. No na druhej strane sa čoraz viac a viac upevňujem v presvedčení, že všetko je tak, ako má byť. Pamätám sa, ako som s ohnivou, gestikulačnou mne príslovečnou horlivosťou vysvetľoval mame, že nech sa mi opováži niečo dať pod stromček.. Nepotrebujem nič. Len pokoj, ktorý sa odo mňa vytratil, hoci viem, že on postupne sa ku mne vráti, tak ako som to zažíval po minulé razy, a možno ešte aj zažijem. Nič sa nedeje. Kto netrpí, a netrpel, nikdy ani poriadne nemiloval. Lásku bez kríža nenájdeš, a kríž bez lásky neunesieš... Takto sa to spomína v jednom spirituálnom citáte, ktorý sa mi veľmi páči.
Fakt každého zaujíma len obal Vianoc? Spomeňme si skutočne na tých, ktorí obetavou prácou teraz nemajú čas na svoj oddych. Nemyslime len na seba. Nezaťažujme sa len vlastnými trápeniami. Na svete behá dosť ľudí, ktorí potrebujú aspoň omrvinku z toho, čoho my máme prebytok, ale to už akosi nevnímame. Konečne nastavme zrkadlo aj našim trápeniam a ukážme im palec dole. Nesúhlasíme s tým, aby sme sa nezmyselne trápili. Veď vonku je tak krásne, tak čarovne.
Po perfektnej včerajšej záverečnej, dá sa povedať adventnej duchovnej debate, pri ktorej som spoznal opäť pár ľudí, som zistil, že slzy, ktoré vyroníš pre niekoho, kto o to nestojí, nie su zbytočné, ale pomôžu sa ti dostať z najhorších okamihov. Chcem načerpať silu pri betleheme, hoci mi nepripadá vôbec nič, čo by naznačovalo príchod Vianoc. Neviem prečo.
Teraz ma doslova trápi, že z vlastného pohodlia som vynechal rannú sv.omšu. Poslednú advetnú. No viem, že v noci sa opäť stretnem s Ježišom, kde mu v tichosti odovzdám pri jasliach moje prosby a túžby. Nechcem, aby bolo po mojom, ale nechcem sa trápiť. Čaro Vianoc nespočíva v emotívnom prežívaní nečakanej pohody, či náhlej otvorenosti jeden ku druhému.
Oslavujme Toho, kto prišiel nás potešiť. Spievajme Tomu, ktorý má moc prelomiť naše trápenie a úplne ich zničiť. Venujme modlitby tomu, ktorý reálne dokáže obviazať nám rany, a zotrieť z očí každú slzu, ktorá je symbolom smútku. Verím, že aj teraz stojí blízko pri mne a pozná moje úmysly. Isto ho to aj Jeho bolí. Aj Jeho to trápi, tak ako nás. Len my o tom nevieme. Príjemné prežitie Vianoc! Nech nastávajúci rok je ešte lepší ako te predchádzajúci!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
24. 12.decembra 2011 16:36
ach..ja..prajem Ti milý neznámy, aby sa pri Adeste zachvela zem ,tak ako dúfam zachvie sa aj na mojej polnočnej.našla som sa v tom..
Napíš svoj komentár