Dnes máme veľký sviatok! Až na to, že som si nebol istý včera, že kedy je dnes sv.omša, ale som sa to včas dozvedel. Preto v tomto blogu by som sa opäť v krátkosti chcel povenovať dnešným našim svätým, Petrovi a Pavlovi, a čo mi to dalo, krátka reflexia.
Obaja prvomučeníci, a obaja veľkí muži, najväčšie postavy začínajúcich dejín, ktorých v ozdobe koruny mučeníckej smrti doplnil ešte svätý Štefan.
Dnes som sa započúval zo skutkov apoštolov, čo sa dialo. Viem si živo predstaviť, čo to mohlo byť. Viem si predstaviť ten ľudský strach, ktorý by som isto nebol zvládol. Neboli by ho určite zvládli ani horemenované sväté osoby, avšak, naplnení Duchom Svätým, Ježišovým pokojom to predsa zvládli.
Mnoho ľudí útočí na zástupcu svätého Petra, na osobu pápeža. Veľmi si to všímam, a myslím si, že vždy a všade, kde sa robí nejaká krivda, treba zasiahnuť. Tak ako máme v svetskom práve určité povinnosti a práva, ktorými sa jednak obhajujeme, a jednak môžeme konať a myslieť slobodne, tak to v dnešnej dobe chýba.
Mnohí nariekajú na všetko okolo, aký je planý svet, ako sa kadekomu nedarí, ale nikto nechce vidieť problém zvnútra. Zbytočne budeme polievať suchý peň stromu, ktorý akurát nám poslúži v chladných časoch ako priloženie do ohňa v peci, aby nám bolo teplejšie, lebo iný z neho úžitok nemáme, a nedá nám ani ovocie žiadne.
Mnohí nechcú vidieť pravdu, a jedná sa aj o iné cirkvi. Ak pozorne čítam Písmo Sväté, ktoré spolu s našou tradíciu sú hlavnými prameňmi toho, v čo mám veriť ako pravý kresťan, aby som nežil v nejakom omyle, musím veľmi pozorne čítať stať, v ktorej predsa Pán Ježiš ustanovuje Svätého Petra za hlavu cirkvi.
"... Ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju cirkev, a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva, čo zviažeš na zemi, bude zviazané na nebi, a ro rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi..."
Myslím si, že táto evanjeliová stať je celkom jasná, by som bol právom hrdý na katolícku cirkev. Uvedomme si, že najväčšie duchovné poklady, ktoré vlastní každý kresťan, ktorý je kresťanom, a chce sa v živote zamýšľať aj nad inšími vecami, akými sa zamýšľajú pohania, ktorých Boh je na míle vzdialený, nanešťastie, a ktorým je ukradnuté, že niekto sa modlí napríklad za celosvetovú krízu na kolenách pred krížom, pri prosbách, adoráciách a takto sa chcú zjednotiť pri rozličných potrebách, ktoré každý predsa veľmi potrebuje.
Každý chce dobrú prácu, dobrého muža, ženu, a to je veľmi potrebné si vymodliť. Keď si nebudem o toto prosiť, keď nebudem často myslieť aj na to, že samostatne aj tak nič nedokážem, keď budem všetko len sám dokázať, nikdy nič nebudeme mať. Je to podobné s prácou.
Darmo vieme robiť na počítači všakovaké kúsky, darmo vieme pracovať s najmodernejšími programami, u nás v detskej izbe, alebo na rodičovskom notbuku je to úplne jedno, pretože sami seba ťažko budeme vedieť zapredať, ak nik nebude mať o naše vedomosti záujem, a budeme síce múdrymi, vzdelanými, ale žiaľ, ostaneme nevyužitými, nebudeme schopní nikomu ponúknuť sa do služieb, a takto naše snaženie môže vyjsť celkom iste nazmar.
To som chcel vyjadriť, že tak ako hovorí príslovie, a už som ho tu spomínal, bez božieho požehnania márne sú naše namáhania. Aj v Písme máme ľudí spomenutých, ako tí, ktorí robili veľké skutky, zázraky dokonca, ale všetko robili bez Boha, a preto ich dielo sa logicky nemohlo ani len náhodou rozšíriť v takej podobe, ako to vidíme dnes.
Preto prosme na príhovor Svätého Petra a Svätého Pavla, ktorí ozdobili Rím, aby sme boli veľmi rozvážni, a aby sme nikdy nezapreli Boha, našu vieru, našu drahú vlasť, dokonca seba samých, svoju rodinu.
Buďme odvážni, lebo dobre vidíme, koľko ľudí nám nepraje. Tak ako spočiatku ani kresťanom rímsky cisár nevenoval pozornosť, až neskôr, keď sa začalo vzmáhať, stalo sa práve spoločenstvo prvých kresťanov terčom výsmechu, prenasledovania, tak je to aj v dnešnej podobe. Ako sa to deje dnes?
Predsa kadejakými nezmyselnými liberálnymi zákonmi, ktoré pod plášťom akéhosi humanizmu, nejakej novodobej renesancie kultúry človeka chce silou mocou presadzovať zákony vo svete, ktoré sú predsa proti zdravému rozumu. Musíme sa predovšetkým modliť aj za tých, ktorí spravujú túto vlasť, aby to robili múdro.
Otázka je, či veria v Boha, a či to robia pod vedením Ducha Svätého.
Vidíme, že tak, ako rímsky cisár nenávidel všetkých kresťanov, a to nie preto, lebo mali nejaký konflikt záujmov a podobne, ale len preto, lebo sa bál o svoju cisársku stoličku, tak dnes je to presne to isté... Ako veď si predsa všimnime dnešnú dobu. Keď to predsa mám prirovnať ku politike, tak dnešný sviatok má veľký súvis.
Aj dnes politici sa veľmi chorobne boja, že z obyčajného ľudu sa nájdu šikovníci, ktorí ich predčia v nejakej rozumnosti tak, že im šikovne prejdú cez rozum. Vidíme, ako aj dnes sú mocenské boje, a nik sa nevzpiera.
A predsa dnešný sviatok je mementom pre všetkých, aby sa nedali vykorisťovať, a aby sa vedeli postaviť voči tým, ktorí ťa veľmi neradi vidia, keď si hore. Takto súvisí dnešný sviatok s dnešnou dobou. Akonáhle sa ti začne dariť, všetci idú po tebe. Štát, ktorý ťa chce ozbíjať o všetko, čo ešte máš, a mohol by som menovať ďalšie atribúty. Nech sa všetkým darí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár