Akurát som sa dočítal, že istý človek bude bez partnerky stráviť najbližšie dni a podobne.
Kríza rodiny, hodnota manželstva sa zrejme naplno prejavuje v našich vzťahoch rýchlosťou blesku, paradoxne oveľa skôr, ako sa niečo pekné môže začať.
Samozrejme, korene to opäť má v Pásme Svätom, keď prví ľudia, boli neverní Pánu Bohu. Či to bol konkrétne Adam a Eva, alebo to bolo opísané symbolicky, alebo absolútne vecne, to neviem, ale problém sa vyskytol prvý.
S tým prišlo do popredia mnoho nepríjemných vecí. Dobro je samozrejme, veľmi systematicky a precízne utlačené, zlo a pliaga ľudstva sa samozrejme enormnou rýchlosťou dáva do popredia a múti niektorým ľuďom ich bez tak sprosté a zakomplexované hlavy.
Ledva sme vo vzduchu prestali cítiť pyrotechniku, a kadejaké nezmysly, čo ale samozrejme patria k poslednému dňu v roku, ok, uznávam, ja som z toho vyrástol, média nám dávajú do popredia akési celebrity, a ich krásny život.
Ešte by som pochopil, keby niekto opísal situáciu, kde niekto niekomu pomohol, ok je to šľachetný skutok, ktorý si zaslúži obdiv, hoci Písmo dôrazne upozorňuje, že keď dávaš nejaký dar, rob to tak, aby tvoja pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Prečo to zdôrazňuje?
Nie preto, aby sme sa hrali na nejakých hlupákov, pretože tých vystihuje tento prvok, že nevedia, čo robí ich ľavá a pravá ruka, ale práve naopak. Je to preto, aby sme boli skromní jednak vnútri, a jednak navonok.
Už samozrejme zase v roku Pána 2014 sa teším, ako budem čítať v novinách a napríklad tu na nete, že tá a tá milosťpani si zabudla kabelku za niekoľko tisíc eur kdesi v šatni, a potom samozrejme od poslednej pani upratovačky bude obviňovať ju a samozrejme tisíc ľudí dookola, kto to sa len opovážil siahnuť na jej veci.
Nezdá sa vám to choré? Nezdá sa vám napríklad choré, že v telke dráždia strašne bežných ľudí, obyčajnú strednú vrstvu tým, ako si niekto deň čo deň skvele hoduje, niečo ako na spôsob biblického lazára a bohatého človeka.
Minule pán farár mal o tomto kázeň. Je veľmi zaujímavé, že napríklad v Písme Svätom práve chudobný Lazár, ktorého som viac krát konfrontoval tu na mojich článkoch, má on svoje meno, proste volá sa Lazár a bodka. Ale ten boháč meno nemá? Všimli ste si to už? Nie je to aj pre nás nejaká výstraha?
Včera som napríklad, pochválim sa, na otočku bol vo Wiedni, riešil som s kamošom jeden obchod, tak narýchlo večer sme išli, a ráno okolo tretej, tak nejak som prišiel domov, proste len sme zbehli na asi 6 hodín mimo Slovensko, našu milovanú vlasť, kde je všetko super najdrahšie, ale pohoda, sme to my.
Kedy sa konečne naučíme prejsť druhým ľuďom cez rozum? Vtedy, keď budeme totálne na kolená, a už nebudeme mať viacej silu vziať do ruky ruženec, alebo aspoň vlastnými slovami poprosiť o niečo dôležité Pána Boha?
Mnohí sa totiž Pána už ani neboja. Ba teda pravda je taká, teda ak to rozviniem, nemajú strach pred ničím, a nejaké tie malé výstrahy nepokladajú za nič, pretože ich sa to samozrejme bytostne netýka, a nemusia proste nič riešiť.
Zatrhnime všetky informácie okolo nejakých celebrít, pretože nikto si neuvedomuje, že jediná celebrita, ktorá je aktuálna v tomto pomaly finálnom čase Vianoc, ktoré sa pomaly končia je práve Ježiš Kristus.
Nehovorím, že musíme žiť ako v kláštore, ale by som práve aj povedal, že napríklad mnohým ľuďom by nezaškodil takýto životný štýl. Prečo?
Aby pochopili, že život nie je o naháňaní peňazí, o kadejakých neviem akých podivných čachroch machroch, ale o tom, že musíme nájsť znova cestu jeden ku druhému, a aby sme vždy ľuďom len dobrorečili.
Ak sa nám niečo nepáči, modlime sa možno aj zato, aby sa obrátil, a ak napríklad sa pácha nejaké veľká krivda, prosme Boha o spravodlivý trest boží. Toľko azda k tomu .Pochválený buď Ježiš Kristus!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár