Úsvit neznámych diaľav

Pri písaní toho blogu ma prepadla akási zvláštna nostalgia. Jednak preto, že píšem nejako značne rýchlo môj nový blog. Píšem ho takpovediac zo zlosti. V jeden deň som zažil dosť veľa situácii. Najprv pietna rozlúčka, neskôr moja nervová sústava nespracovala ďalší podnet, ktorý som ale v momente sekundy oľutoval. Niekedy sa cítim nejak zvláštne. Je to spôsobené pravdepodobne aj tým, že raz som hore a raz som dole, a že u nás doma dosť dlho panuje napätie, ktoré sa dá krájať. V afekte som od zlosti hodil čokoládovú palacinku do steny kuchyne. Nie, v pohode, nie som psychopat, no na vzniknutú situáciu som zareagoval zle, čo som v momente oľutoval. Jeden človek má napísané na webe jeden zaujímavý výrok. :“Život je krásny, pretože nám prináša veľa prekvapení:“ Sviatky Vianoc som prežil ani neviem ako, a o Silvestri sa radšej nebudem zmieňovať, lebo nestál za nič. Potešila ma len ďakovná omša, mal som pri nej za čo ďakovať. Za zdravie, za moju Nikoletku.

Minule som bol na káve s kostolnými tetkami, kde sme si spomenuli na jednu pani, ktorá dosť nečakane zomrela. Práve ona ma prvý raz pozvala. Nemôžem stále tomu uveriť. Nič nie je užitočnejšie, ako pomoc druhým. Nemusia ti to nijak ani špeciálne naznačiť, lebo každý vnímajúci tieto podnety, impulzy akosi podvedome zachytí. No nik nie je nenahraditeľný. Pod slabým svetlom píšuc tento blog, pociťujem sebavinu. Už len to, že sa musím kontrolovať a ovládať, lebo som niekedy taký impulzívny, že si myslím, že vlastním patent na všetko a be-
Zo mňa sa nič nespraví. Dní sa míňajú ako piesok medzi prstami, človeka dakedy prepadá depresia. Niekedy keď sa tak pozriem okolo seba mám pocit, že len ja mám takéto existenčné problémy. Horko ťažko si privyrobím. Odhryzujúc pomaly z keksa je svet krajší. Najhoršie je, že každý má teraz každého v prdeli. Úroveň úradov na slovensku je hlboko pod bodom mrazu, keď k tomu pripočítam to minulé hnusné počasie, môžem len oči prevrátiť. V živej pamäti mám ešte minulý rok, keď jar bola v plnom prúde. Ešte chvíľu by vtedy pršalo, a veru
Zišlo by sa dáždnik zameniť za loďku.

Alebo akčný bol prelom niekedy okolo mája. Toľko chrústov si nepamätám nikdy, lietali všade, na golier, košelu, dodnes sa na tom s Nikou smejem, no vtedy mi to bolo nepríjemné. Za zvuku piesni alechandro, z ktorej som si robil poriadnu srandu s kamošom, som mal kadejaké asociáce. Asi preto, že vedúci mi bol donedávna Alexander. Dúfam len to, že sa pohnú ľady správnym smerom. Nádherné spomienky na záver roka mi utkveli v pamäti, mám na čo spomínať. Potešil som sa, keď som išiel pozrieť kamoša. Vraj má nejaké nedoriešené problémy, a idem mu urobiť poradenský duchovný servis. Aj to treba. Tá neznáma diaľava je práve to, na čo nemyslíš, a predsa to v sebe nejako podvedome nosíš. Spomínal som si, čo pozitívne mi priniesol tento deň. Okrem večernej modlitby, a prezvonenie s mojou najdrahšou to bude pravdepodobne koniec dňa. Potešil som sa novým hrám na Pc, takýto typ som veľmi málo hrával. Neustále sa mi vynárajú myšlienky, že čo je možné zlepšiť a zmeniť. Pozitívne v týchto dňoch, že som si kus zatrénoval. To, že práca šľachtí, som sa presvedčil u brata doma. Príroda sa tiež rapídne zmenila. Zo zasneženej ligotavej krajiny neostala pomaly ani pamiatka. Teším sa na ples s Nikoletkou. Ešte okolo Vianoc som si prečítal jednu knihu, ruskú rozprávku. Vynikajúca kniha nielen pre deti. Ľudská múdrosť, prosté rady, to sú nepatrné znaky človeka túžiaceho po šťastí, radosti.

Rozhovory s ľudmi, z ktorých vyžaruje životná múdrosť sú istotne každému vzácne a na nezaplatenie. Je pekné, keď starší povzbudí mladšieho, a ten mu to opätuje. V spoločnosti starých ľudí som sa vždy cítil dobre. Priťahovalo ma to neustále, a cítil som sa akoby docenený, čo som necítil zrejme pri mojich vrstovníkoch. Hoci pravda je taká, že v poslednom čase som spoznal niekoľko dobrých známych. Mladých ľudí, ktorí sa stretávame spoločne v kostole. Spomínam na januárovú zábavu. Perfektná kresťanská zábava pod vedením istého DJ Joppa, kňaza, pri ktorej som znova a znova presvedčil, že doménou kresťanov a ideál kresťanských mladých mužov a žien nespočíva len v pasívnom prijímaní rád, nejakom jednom a tom istom pravidle chodiť len do kostola, a byť nečinným, odsedieť si v lavici tú chvíľu, ale z nezištnosti ľudského tajomného srdca. Všetko, čo má súvislosť s Bohom, spravodlivým prístupom k blížnym je dobrá vec. Pochádza z lásky a pre lásku. Nádej predsa umiera posledná, a nič nie je také niečo, čo by sa nedalo spraviť ešte lepšie.

Aj keď mi chýbajú niektorí ľudia, beriem všetko s pokojom. Počul som taký názor, vraj sa v horoskopoch menili znamenia. Podľa mňa a ďalších ľudí, je to obdivuhodné, a túto správu treba čo najskôr povedať mimozemšťanom naháňajúcim sa v súhvezdí ostrostrelca, a podobnými nekompletnými klamlivými, zavádzajúcimi informáciami, jednoducho s bludami. Aj to je život. Pozitívne mysliaci človek, šíriaci kľud a harmóniu, okolo seba, má dvere do ľudských sŕdc dozaista naširoko otvorené.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu