Vreskot000: Vážte si učiteľské povolania

Áno, áno. Je to tak. Škola sa nezadržateľne blíži. Niežeby som do nej chcel opäť zasadnúť, pretože už pracujem, hoci dneska mám ešte čas, tak som v pohode celkom. A už sa ma poriadne dosť dlho škola netýka, to je pravda, ale dneska ráno...čosi ma napadlo, a preto by som chcel práve o tomto už aj napísať článok. Zároveň je to môj blog v poradí 100.

Vážte si učiteľské povolania. Lámal som si hlavu, komu adresujem tento blog, nakoľko len sotva sa tu nájde užívateľ, ktorý je učiteľ. Možno sa mýlim. Vstal som z postele, a len tak som sa nad tým zamyslel. Učiteľov známych, aj mojich rovesníkov mám dosť veľa. Spoznal som sa s niektorými, ešte keď som sám vyučoval na základnej škole náboženstvo. Opravdivo nádherné obdobie, plné akejsi zvláštnej príchute romantiky. Bol to čas, kedy som bol úplne šťastný, a k môjmu šťastiu som dostal to, čo som chcel. Črtá sa mi nejaká šanca od budúceho roka, tak musím byť trpezlivý, veď koniec koncov všetko má svoj čas.

Keď som chodil do školy, ešte som si to neuvedomoval, ale až moje následné začiatočné pedagogické skúsenosti mi len dávali odpovede nad mojimi otázkami. Čím sa to zaoberajú učitelia, takými nepodstatnými vecami? Vidieť kričať učiteľku na plné kolo už žiaľ, nie je ničím výnimočným, a mám pocit, že žiaľ, takýto kvalitne nepedagogický a neprofesionálny prístup len môže degradovať to krásne učiteľské povolanie. Aj som o tom čítal jeden článok v nejakom pedagogickom článku tu na nete.

Mal som zmiešané pocity. Mal som dlho pocit, a čoraz väčšmi som sa utvrdzoval v mojom presvedčení, že učiteľ sa viac bojí svojej kontroly zhora, kde musí obstáť, ako to, či jeho zverenci budú v konečnom dôsledku aj niečo ovládať. Keď som chodil do školy ako žiak, nikdy som ju nezažil, lebo na hodinu sotva prišiel niekto cudzí, a ak aj prišiel, väčšinou to boli praktikantky, ktorí sa na učiteľstvo pripravovali.

Je zvláštne, že napríklad novým učiteľom, na základnej, som viac rozumel, ako vyučujúcej, ktorá ma učila už nejaký ten rok. Uvedomil som si, že všetko je to o prístupe. Mal som možnosť zatriediť si takýchto na pravých pedagógov, a len pedagógov. V lete som pilne študoval pedagogické literatúry, a súčasne počúval školské udalosti. Bývam totiž hneď vedľa školy. Niekoľko otázok. Je potrebný všetok ten zmätok? Vážne tá učiteľka vie všetko vyriešiť len akýmsi autoritatívnym krikom?

Nie je to len o tom, že si možno zvyšuje svoje akože znížené sebavedomie? Prečo v škole nevyužívajú možnosť dostatočnej vlastnej sebarealizácie žiaka? Potom sa z dietaťa stane automat, ktorý musí niečo zvládnuť, a to čo nemusí už, do toho sa ani nepozrie, a to, čo on sám z vlastnej iniciatívy vie, na to sa automaticky nepoukazuje.

Potom som si uvedomil, že v škole, ešte za mojej doby, sa dosť potláčala vedomostná úroveň nadaných žiakov, ktorí paradoxne nepatrili medzi super jednotkárov, boli to skôr priemerní žiaci, ale proste niečo mali v krvi. Nemali síce vedomosti, ale mali skôr niečo také, nazvem to ako vrodenú múdrosť. Vedeli pohotovo a automaticky odpovedať, a mali encyklopedickú pamäť, ale v mnohom sa poplietli, teda v učiteľkách, ktoré len študovali svoj predmet, ale k predmetu pedagogika, teda odboru, ktorý učí o tom ako správne učiť, teda metodológiu pedagogickej činnosti, sa stavali do pozície tých, čo len vykrikovali, hlásili sa vtedy kedy nemali. Takýto žiaci boli proste nepochopení.

Keby som chcel podrobiť kritike pedagógov, našlo by sa zopár vhodných podnetov, ktoré ma napadli úplne na koniec, ale dal som to do jadra môjho komentu. Nemajú niektorí učitelia akúsi pasívnu snahu potláčať práve začínajúcu, alebo rozvíjajúcu sa genialitu svojich žiakov? Dajú im dostatočne vyniknúť? Keď som bol žiak, napríklad po dlhom čase vo mne rezonovali mnohé otázky. Prečo napríklad ma nevyvolala učiteľka odpovedať vtedy, keď sa skúšalo? Prečo mi nevyhovela, a sama na to nevedela dať uspokojivý argument. Dosť možné, že akýto žiak si chce niečo zlepšiť.

Mal som pocit, že keď takto priam vedome potláčajú učitelia v žiakoch to, čo je pre ne cenné, a prítažlivé ešte ako tak v škole, bude čoraz viac odporu ku pedagogickej činnosti. Najhoršie je, keď si žiak zafixuje školu ako šablónu niečoho, čo sa musí otrocky dodržiavať, a nedajbože sa vychýliť z určitej normy. To, čo znechutene musí nasledovať a robiť ťo, čo nerozvíja jeho nadanie, ale skôr naopak potláča.

Nemám na mysli to, že žiak si bude robiť to čo chce. Ešte to! Sám som učil, viem čo vravím. S tým súvisí aj hodnotenie. Ešte horšie, a maximálne nepedagogické je, a to chcem zdôrazniť, ak učiteľ doslova vedome zosmiešňuje, podceňuje žiaka ako takého. Byť lenivým je jedna vec, ale zosmiešniť niekoho len preto, lebo nevie čo sa stalo roku Pána dávno pred našim letopočtom, a spraviť z toho celotriednu humoristickú reláciu priamo na hodine, je asi pod úroveň učiteľa samotného, ktorí si to neuvedomuje. Mrzí ma to. Toto nie je kvalitný pedagóg. Taký človek pravdepodobne nepatrí za katedru, aspoň si to myslím, hoci nikomu nič nechcem uberať.

Chcem tým povedať jednoducho to, že najhoršie je, keď dáš na prvý dojem. Najhoršie je, keď sa zapíšeš nejakou štvorkou z písomky, a už sa to s tebou vlečie, pokiaľ nemáš úplne dostatočnú snahu sa zlepšiť. A aj takíto sú učitelia. Dajú na prvý dojem. Zafixujú si niekoho ako takého, ktorému sa nechce učiť a podobne.

Zabúdajú na to, žiaľ, že keby oni sami prišli na vyučovaciu hodinu, ako učiteľ skôr, ako 15 minút po hodine, ten proces by bol o niečo kvalitnejší. Je veľmi zaujímavé, že na toto nepovie nikto nič. Pamätám si dobre na časy, kedy na hodinu neprišiel dokonca vôbec vyučujúci, a ani učiteľ, čo ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti. Samozrejme, ako žiaci sme z toho mali šou, pretože sme mali neplánovane voľnú hodinu. No pri predstave, nechať samých 13 ročných faganov, ktorí mohli ujsť zo školy, a povystrájať všelijaké hlúposti, a keby sa niečo stalo, neviem, kto si to zoberie na zodpovednosť.

Samozrejme učiteľ. Bolo by to jeho vina. Ale stenať a rozplývať sa v zborovni nad správaním žiakov v tom sú jednoducho majstri. Áno, majstri teoretici. Aj tak sa to dá nazvať. Má jeden normálny pedagóg úprimnú snahu zlepšovať svoj učiteľský profil? Spravil niečo preto, aby v triede bola disciplinovanejšia atmosféra, a všetko mal takto pekne pod kontrolou?

Na záver by som chcel napísať, jeden veľmi múdry výrok, ktorý som našiel na internete, a nie je určite neznámy mnohým našim pedagógom. Učitelia. Vážte si učiteľské povolania. Nech ten odkaz Jána Amosa Komenského znie dlho medzi nami. Osobitne jeho výrok: " Naši učitelia nesmú byť podobnými stĺpom pri cestách, len ukazujú, kam idú, ale sami nejdú".

Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Vážte si učiteľské povolania

2 komenty k blogu

Horúce!