Verte Bohu a evanjeliu

Srdečne pozdravujem všetkých z príležitosti druhej Veľkonočnej nedeľe, z ktorej mám radosť, a veľmi sa teším aj dnešnému božiemu slovu, ktoré som si vypočul. Dnes by som sa chcel povenovať tiež istým témam, ktoré ma zaujímajú, ako vždy, samozrejme, a pripravil som si tento, a ešte aj nasledujúce blogy už pre istotu vopred do textového súboru.

Ako by som len začal. Teda.

Viera v peklo znižuje kriminalitu. Tak som sa teraz začítal do jedného blogu, a ked mám byť úprimný, a končil som jednu recenziu, tak z nepochopiteľných príčin, samozrejme pripisujem to démonickým silám aj ti na nete, mi zmizol text... nechápem. Nestlačil som ani delete, ani nič... jednoducho zmizol mi text...ja to nechápem, toto sa mi už pár krát stalo, samozrejme, nič to, musím byť trpezlivý.

Veľmi ma zaujal tento citát, pretože dlhodobo som to, nazvem to tak výskumnícky, podrobil rozsiahlejšie môjmu drobnohľadu niektoré skutočnosti.

Po počiatočnom miernom výbuchu zlosti ktorý trval bojovým výkrikom slušne asi približne tri sekundy sa teda upokojujem, a púšťam sa do písania nového blogu, v ktorom sa pokúsim v mysli ponachádzať všetky myšlienky, ktoré som tam dal. Teda jedná sa o nasledujúce faktory.

Potom kde končia moje možnosti, vytvorím si akokeby, dočítal som sa, dozvedel som sa od mnohých odporcov viery, medzi ktorými patril, ako som to tiež minule spomínal v blogu aj Albert Einstein, že náboženstvo je nezmysel, na zastrašovanie a podobne. Mýlite sa veľmi. Ide to veľa. Ide ti predovšetkým o teba, a to, že diabol bojuje o zatratenie tvojej nesmrteľnej duše, ktorý ti vdýchol sám Pán Boh.

Je veľmi zaujímavé, ako mnohí intelektuálne nadaní ľudia, ako som to neraz spomenul, sú takými odporcami nie že viery v Boha, ale oni berú nádej ľuďom, ktorí si ju zaslúžia.

Minule som čítal napríklad zaujímavosť, zo sveta športu, kultúry a podobne. Prišiel známy legendárny basketbalista Michael Jordan do basketbalového tímu, nejakej prípravky a bez okolkov ten daný tréner mu povedal rovno. Nadšenci športu, basketbalu možnože poznáte túto epizódku zo života tejto slávnej basketbalovej hviezdy. Tréner mu teda povedal, že..."ty nikdy nebudeš vedieť hrať basketbal..."

Ďalej som sa dočítal, že po tejto skúsenosti, prišiel tento nádejný športovec domov. Zatvoril sa do svojej izby a plakal. Poznáme všetci výsledok.

Poznáme to, že z tohto akože nenadaného basketbalistu sa stala hviezda celosvetového formátu. Čo ho k tomu viedlo? Čo ho motivovalo? Jedno jediné. Aby ho zrejme konečne prestali odpisovať, a pozrite sa, pozná ho každý...

Pochopme, že viera v Boha, to nie je rovná čiara, ale bojisko. Mnohí odpadajú od viery v Boha, a uchyľujú sa ku kadejakým sektám, uchyľujú sa ku kadejakým démonicko satanistickým spolkom, akým sú napríklad východné náboženstvá, ktoré absolútne v základe popierajú Písmo Sväté, a nechcem ešte menovať ďalšie prvky, z ktorých by som bol sklamaný.

Vidíme, že všetko je boj. A čím častejšie si chcem, mám ochotu s niečím sa popasovať, popáliť si prsty, aspoň vyskúšať, tým lepšie pre mňa. Ja som osobne zistil na sebe, že aj všetky odmietnutia, ktoré som zažil, sa mi v konečnom dôsledku len zišli a boli na osoh. Čím viac mi niekto začal hovoriť, ako neviem niečo... ja viem čo, ale nechcem to opisovať detailne, pretože nechcem ohovárať....

Proste čím viac mi niekto hovoril, ako to neviem, tým hlbšie, tým radostnejšie som sa do toho pustil. Na druhej strane, je pravda, že napríklad častokrát nemal som vtedy úmysel sa to naučiť preto, lebo som nejaký veľmi tvrdohlavý, že to chcem pre moje osobné seba pozdvihnute, a na nejaké užitočné vyváženie tela a ducha, a dosiahnuť nejakú kultúrno, duchovnú kalokagatiu, milovníci gréckej filozofie akiste viete, čo to znamená, ale naopak...

Chcel som proste dokázať všetkým, že sa mýlili, a veľmi veľa vecí som robil z vzdoru. Mnohí ma odpisovali z viacerých vecí, ale vedel som predsa veľmi dobre, že som nasmerovaný správne, hoci len málokto ma dokázal povzbudiť okrem, snáď mojich najlbižších a onoho kňaza, ktorý mi dával rady, a podobne...

Všetci sme principiálne géniovia, len to musíme zo seba dostať. Presne tak, ako v škole nám vyučujúci vždy povedal, že nepoužívaj ťaháky, lebo chcem vedieť, čo máš v hlave ty, a nie čo si odpísal.

A veľmi správne. A teda to chcem povedať, kopa géniov bolo odpisovaných, dovolím si povedať obyčajnými nímandmi, ktorí nemali pochopenie pre nejakú trpezlivosť, a všetko chceli len tak, naraz, zhurta, rýchlo, žiadne čakanie, veď kto dnes rád čaká... nájde sa snáď taký, čo je trpezlivý, čo mu neustále niečo neprekáža... jasné, ale na to treba poriadnej dávky životných skúseností, ktoré mi jasne ukázali, aký som, čoho som v konečnom dôsledku schopný, a kde je moja životná méta, míľnik..

Mnohí sa vysmievajú učeniu cirkvi, že sú veľmi naivní, a že mnohé názory hraničia s klamstvom, strašením bohabojných ľudí, keď predsa o nič nejde. Vytvára sa posmešná a tragikomická predstava o veľmi vážnych veciach! To nie je len tak! A ako ilustráciu tiež terau pripomeniem že som sa tiež napríklad dozvedel, že viera v Boha je akýmsi otáznikom, akousi únikovou cestou, únikovým východom pri riešení problému, v ktorom neviem obstáť, a sám si poradiť.

Z tohto je teda evidentne jasné, ako som teda písal v tomto odstavci, že chlácholiť vtedy, keď cítime, že sme skutočne spravili niečo zlé, nie je namieste. Vždy s ctedy, nazvem to tak, meditatívne schovajme do naše nejakej pomyslenej skrýše, všetko si ešte raz premyslime, a nechajme všetkému volný priebeh, a na chladnú hlavu. Aj v Písme sa dočítam jasne, že predsa, všetko má svoj čas, netreba nič unáhliť, a všetko prejde.

Na záver môjho blogu by som chcel povedať, aby sme boli tými vždy, čím sme, a aby sme sa nevzdali niečoho len preto, len nám niekto povie, že na to nemáme. Koľkí ľudia sa boja niečoho, a predsa o nič nejde. Koľkí to vzdali len preto, lebo boli znechutení, a veľmi ich od počiatočného kroku mnohí odrádzali... povedme si pravdu, často sa jednalo aj o nejakú skrytú závisť..

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu