Ďakujem za predchádzajúci koment, v ktorom ma milý kolega bloger upozornil, že píšem akosi negatívne, resp, dosť čierne pohľady na tento svet. Ono to je tak. Veľmi, ale skutočne s radosťou by som písal o niečom krajšom, čo sám život v súčasnosti prináša, ale akosi to nejde. No dobre. Dneska idem na svätú omšu, a pred dvoma dňami sme mali doma návštevu, a cítil som sa skutočne veľmi dobre a vo svojej koži. Však sú sviatky.
O tom, ako niekto je veľmi namyslený, a nedokáže vyjsť v ústrety ani po tak dlhom čase, aký prešiel, som si už našťastie zvykol a veruže ma už nič poriadne nedokáže rozhádať, okrem dnešného rána, čo ma vlastne prešlo behom pár minút.
Vyslovil by som jednu odvážnu myšlienku, ktorá ma napadla asi tak cestou domov dneska. Stala sa mi žiaľ, mottom celého dňa, určite ju poznáte. A síce. Keď budeš často odpúšťať, ľudia si zvyknú ti ubližovať. Poznáte to? Ja som si to uvedomil naplno, keď skutočne už doslova bez príčiny sa všetko deje akoby samo od seba.
Ale to ma veľmi netrápi už. Je ale na veľkú škodu, že áno, síce mám dobrú prácu, ale aj to na dobu určitú, a sám neviem, čo bude od februára. Nemá to síce s vierou nič spoločné, ale veľmi sa bojím, ako obstojím, keď nebudem mať prácu.
Ak som dobre postrehol, opäť sa všade prepúšťa. Keď som si nedávno uvedomil, v akej kaši som bol, nebolo mi všetko jedno. Mal som pocit, že všetko sa zase rúca na mňa, a nie všetko už dokážem uniesť.
Zistil som, je to pravda, že keď sa rozdáš pre druhých, tak ostane ti aj niečo viac ako dobrý pocit. Zistil som tiež napríklad to, a konečne som to pochopil, že život nie je o tituloch, Boh obdaruváva rozumom ľudí, ktorí nie si vzdelaní, ale múdri.
Už som vymazal ten koment, za ktorí ma prenasledovali dvaja vplyvní muži v našom meste. Dal som si tú námahu, aby som to prácne vyhľadal, na ktorej stránke sa to udialo. Bolo to celkom prosté, až také sprosté, takže z posmechu ku nim som to spravil.
Môžete pestovať lásku k blížnym, ktorí vás nenávidia? Asi nie. To nie je o odpúšťaní, ale o čistom rozume, a logickom rozmýšľaní.
Veľa ľuďom sa ľúbi, keď sa predstavujú ako obetní baránkovia, ale ako píše biblia, vo vnútri sú draví vlci. Doteraz mi nejde celkom do hlavy, ako môže ku mne niekto prechovávať všetko to, na čom som sa s ním predsa jasne dohodol... a opäť porušil všetko, čo sa dalo. Viete čo je dôvera? Keď ti môžem povedať všetko, a ty ma pritom nezradíš, a zachováš si nadhľad. Je mi jasné, že nie každému všetko vonia, a nie je po chuti, ale treba veci pomenovať správnym menom. Už som si skutočne myslel, že len ja som na vine, ale zase som sa prudko mýlil.
Nesypte si popol na hlavu pred niekým, ktorí si to nezaslúži. A to sa deje pri rozličných ľuďoch. Či už pri panovačných, egoistických cholericko nenormálnych bepzríčetných, a bez príčinných výbuchoch vášho partnera alebo partnerky, kamarátov, známych a podobne.
Nezaslúžia si vašu obetu, určite. Písmo mi síce hovorí, že mám v tichosti trpieť, a krivdu trpezlivo znášať. Avšak rád by som sa zamyslel nad touto vetou.
Krivdu trpezlivo znášať. Načo? Pýtam sa vás všetkých, veriacich i neveriacich, napíšte svoj názor! Načo mám krivdu trpezlivo znášať? Veď jasne ma Boh učí, že na nesprávne cesty toho druhého, na nedobrý život.... mám ho upozorniť, aby nekráčal po zlej ceste. Obávam sa, že to nemá nič spoločné s tým, že pre nejakého šaša, ktorý sa hrá na hradného zemepána, a miluje svoje brucho a rozkazovanie, vládne napätie, a on sa tomu ešte aj teší. O tom, kto to je sa pre istotu nezmienim. Boh pozná môj úmysel, a veľmi intenzívne ho prosím, nech sa stane jeho vôľa, ale nec vypočuje moje modlitby.
Ďakujem. Končím. Prajem príjemné medzisviatky, a teším sa, keď vypadnem konečne do prírody, kde naberiem dostatok pozitívnej energie do jednak nového týždňa, a jednak do nového roka, ktorý verím tomu, bude rovnako úspešný, ale dúfam, že bude ešte úspešnejší a krajší, optimistickejší, ako tento, uplynulý, v ktorom som veľmi nemal na čo príjemné spomínať... Azda eminentný záujem o automobily, modlitba, rozhovory ma vytrhli skutočne z najhoršieho, čomu som veľmi vďačný.
Intenzívne sa modlím za všetkých, ktorí akokoľvek, akýmkoľvek spôsobom potrebujú nejaké morálne uznanie, zadostučinenie, a nedáva sa im to od priateľov, priateliek, známych, kamarátov, azda aj rodiny... Som pri vás, som síce moc hriešny, aj ja mám svoje temné stránky, avšak uvedomte si jedno, že Boh vidí úmysel vášho srdca, a vždy lepšie padúť, ako pokrytecky z vysoka hľadieť na úbožiaka, vedľa ktorého len tak prejdete,a zakryjete si oči pred tým, čo by ste mali vidieť, a nechcete, zavriete si uši pred tým, čo by sme mali počuť a necheme, aby sme boli tými, čím naozaj sme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár