I napriek veľkej radosti, že Pán Ježiš už prišiel, že už sa naplnil práve v tejto chvíli ten tajomný, krásny, neopakovateľný adventný čas, a nastávajú Vianoce, predsa som narazil na jednej stránke, nie je to na birdzi, našťastie, a pravdu poviem, myslím si, že keby som veľmi chcel, isto niečo podobné nájdem, opäť článok, ktorý je nanešťastie, samozrejme, ako ináč, namierený akosi už tradične proti Vianociam, ich vznešenému spasiteľskému poslaniu, to, že opäť prichádza Pán so všetkou mocou na tento svet, a takto nádherne sa spája nebo so zemou.
Najväčšia tragédia spočíva v opätovnom nezáujme o dianie vo svete, o dianie v našej rodine, a pritom stačí tak málo. Je zaujímavé, že Ježiš, ktorý chce obdariť srdce každého láskou jeden ku druému, aby sme sa zblížili, aby sme sa tolerovali, tak práve on je terčom útoku tých druhých. Je mi veľmi sympatické z čítaní Písma Svätého, kde Ježiš neodsúdil ani prostitútku, neodmietol pozvanie ani hriešnika Zacheja, ba Mýtnika Matúša, ktorý vyberal dane, si povolal priamo od mýta v Kafarnaume. Vidíte, ako ľahko sa dá dostať ku Ježišovi, keď chceme. Je evidentne nesporné, že Pán Ježiš musel mať, keďže je Boh, v sebe niečo skutočne nadprirodzené.
Zamyslel som sa skutočne. Zanechať všetko, a len tak oddať sa vtedy neznámemu človeku bolo isto veľká odvaha, avšak som si istý, som pevne presvedčený, že Ježiš poznal ich vnútorné otázky, poznal všetko, čo sa odohráva v ich vnútri, a práve preto sa odvážil ponúknuť všetko to, čo Pán má. Večný život, radosť v spoločenstve s Pánom, kráľovstvo nebeské, odmena pre tých, ktorí vytrvajú do konca, pre tých, ktorí sa zapierajú, a mohli by sme vymenovať veľmi veľa kresťanských prvkov, ktoré su späté, nerozlučiteľné pri nasledovaní Pána Ježiša.
Dajme si preto otázku spolu s apoštolmi, prvomučeníkmi, chcem aj ja spievať v nebi radostné hosanna, aleluja, sláva Bohu na výsostiach, chcem aj ja piť z viniča v nebeskom kráľovstve? Čo všetko musím pre to spraviť? Stačí mi otvoriť Písmo, a tam mám všetky pokyny.
Je mnoho takých, ktorí ho zatvoria ešte skôr, než si nalistujú zopár stránok, a o uvažovaní, meditácii, komplentácii nad posvätnými textami tu už pre istotu ani nespomeniem. Aj na to samozrejme treba mať dar od Pána, ale nadovšetko treba mať ochotu, odvahu.
Áno, teraz sa mi len potvrdilo, že je nezmysel tvoriť s nejakými inými vierovyznaniami, podotýkam nekresťanskými vierovyznaniami, nejaké spoločenstvo. Myslel som si až do dnešného dňa celkom naivne, že ten, kto neprijal Pána Ježiša Krista, a dneska zvlášť novonarodeného v Betleheme, kto nie je kresťan, tak pre neho pravdepodobne tiež existuje predsa len nejaké riešenie otázky spásy jeho duše.
Približne od mojej puberty sa zamýšľam nad takýmito vecami, a môžem povedať, že som sa absolútne uistil, že skutočne sa oplatí žiť, trpieť, diskutovať, obhajovať, brániť kresťanstvo v celku. Vyjadrujme svoje sympatie, svoje žičlivé priania aj skutočne tým, ktorým by sme pravdepodobne najradšej spravili opak, a uvidíme, ako nás Boh bude žehnať. Vždy som si myslel, že predsa len v kresťanstve je niečo, čo poburuje ľudí, čo značne znepokojuje, čo ochudobňuje o vnútorný pocit šťastia, a preto sa toľkí ľudia s akousi nevôľou odvracajú od učenia kresťanských právd, zásad, a odmietajú prijať Písmo Sväté, Pána Ježiša, a podobne všetko, čo súvisí s kresťanským životom.
Áno, a na to som prišiel. Dôvod je celkom prozaický, a síce, keď nám nepasuje do nášho myslenia postava Pána Ježiša, ktorí mnohí tak veľmi radi pranierujú, osočujú, tak vtedy nám je všetko proti srsti. Ešte by som skutočne pochopil napríklad ateistov a podobne, ako som to spomínal v blogu dozadu, keď som rozoberal problematiku prínosu aj kulturnych, duchovných odkazov hodnôt kresťanstva, dni pracovných pokojov a podobne. To nič, dosť možné, že mnohí to nemyslia zlomyseľne, a v podstate, bude nakoniec len dobré, až raz všetci prijmu Pána za spasiteľa
Problém je tu iný. Jediné náboženstvo božské, je kresťanstvo. Prečo? Lebo trpí. Lásku bez kríža nenájdeš, a kríž bez lásky neunesieš. Toto je veta, ktorú poznám už dosť dlho, a veľmi dobre som si ju zapamätal. Je to pravda. Len ten, kto naozaj chce sa primknúť ku Ježišovi, a odhodí samostatne všetko to, čo vie z vlastnej sily, a to, čo nevládze odhodí vďaka vykupiteľskej sile svätého kríža a presvätej krvi nášho Pána, ten bude nakoniec blahoslavený. Problém je to, že mnohí majú radi, keď zotrvávajú v nejakej nečinnosti, nahromadených hriechoch, a nič s tým nerobia. Veľmi radi takíto ľudia zhadzujú na Boha všetky životné ťažkosti, a akosi automaticky, populisticky hovoria, ako môže Boh za všetko.
Prajem príjemne prežitie Sviatkov! Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
k takým patríš aj ty Lukáško, je to krásny darček od teba, som nesmierne rád .......filip