Vracal som sa akurát, a na križovatke som videl veľkú dopravnú nehodu. Neviem, ako to mám nejako bližšie opísať moje pocity, ale vlastne len tak okrajovo pripomeniem, že našťastie som ju nevidel celú, ďakujem ti Bože. Zarazilo ma to, a veľmi som sa zamyslel nad tým, čo som práve videl. Zastavil som sa ešte s pánom dekanom ešte na zmrzline. Len o tomto som celý ten čas dosť premýšľal. Pohol som sa potom, keď sme sa rozlúčili.
O to viac ma to rozčarovalo, a prekvapilo, bol som trošku ujetý aj preto, lebo som bol na jednom pohrebe teraz poobede. Celou cestou nazad, ako som sa vracal ztade domov, slnko veľmi pálilo, no trošku to už ustúpilo, snažil som sa modliť sv. ruženec, v prospech zdravia tej osoby, ktorej sa teda pred malou chvíľou stalo nešťastie. Myšlienky mi behali kade tade, a veľmi som sa nevedel ani poriadne sústrediť, to je fakt.
Mierne ma to rozrušilo, a ja som sa opäť pomyslel, že máme častejšie myslieť na večnosť, a prestať sa oháňať, čo som vlastne kedy vykonal, čo sa mi podarilo, pretože skutočne toto neobstojí. Nikdy nevieme, kedy si nás Boh povolá, a kedy bude koniec. Čo si zoberieme so sebou vtedy. Nič. Len to, čím sme duchovne naplnili naše srdce, skutočne nič viac... Je to veľmi smutné.
Na druhej strane, ak človek v nejakom rozhorčení, a to teraz chcem tak vysvetliť, aby sme to pochopili, každý, kto sa podujme čítať tento článok, tak vyslovím niekoľko myšlienok teraz.
Áno, aj ja som možno aj pričasto skĺzok do akýchsi podivných myšlienok, kde som .... vyzdvihol seba, a pritom zabudol, že toto do života nepatrí. Musím sa to učiť neustále, raz darmo. Týmto som rád aj všetkým kritickým ohlasom, avšak, mrzí ma, ak som v predchádzajúcom období niekoho cez rp nejako sfúkol.
Nechcem tým povedať, že to bolo nechcene, a neúmyselne, lebo istý úmysel pri tom som mal. Avšak človek, ktorý sa vyzná trošku v psychológii človeka musí uznať, a určite aj pochopí, že človek, osoba, každý, kto si váži seba samého, a sú mu dôležití aj ľudia, s ktorými zdieľa niečo v živote, nejaké udalosti, ktoré ich takto aj spájajú, vyriekne niečo také, ktoré je skutočne možno úplne nevhodné, a pritom to nepatrí tam, kde sa to vypovedalo.
Som si toho plne vedomý, a mrzí ma to. Avšak, ako mi povedal istý človek, áno, treba byť mierny, treba byť pokorný, avšak pozor. Nenechajme si od druhých nejako skákať po hlave. Musíme mať svoj názor na nejaký fakt, a samozrejme rešpektovať aj toho druhého. Otázka je, či s ním súhlasím, už nie je celkom podstatná, pretože môžem niečo tolerovať, teda nebudem mu pretláčať svoj názor, ale nemusím s tým fakticky súhlasiť. To nie je ani moja, ani tvoja povinnosť. Len toľko som chcel povedať.
Vážme si všetci život. Veľmi som nečítal opäť tých milión tajných správ, niektoré sa mi nedajú ani celkom otvoriť, pripisujem to nejakému zlému systému, často sa mi to stáva, ale to vlastne ani nevadí, ďakujem teda aj tak za všetky. Posnažím sa byť viacej zdržanlivý a pokorný, a ak som sa mojimi výbušnými reakciami niekoho dotkol, možnože aj urazil nejako, opätovne, tak ako v mojom predchádzajúcom blogu sa samozrejme ospravedlňujem.
Vážme si život, vážme si jeden druhého. Touto cestou by som samozrejme aj seba povzbudil napríklad k tomu, aby som sa nezaťažoval takými vecami, na ktorých piliere môjho a vlastne vo všeobecnosti života, ale aby som si všímal len tie podstatné veci. A to samozrejme platí pre mnohých z vás, berte to ako radu, človek sa totiž najlepšie učí, ako som to spomínal, nie na svojich chybách, lebo.... tie sa už stali, a čo sa stalo, to sa už neodstane predsa, ale na chybách druhých. Vtedy budeme tými najlepšími učňami, alebo žiakmi, akých kedy vychovali ľudia.
Zo života vieme predsa, mnohí to už zažili, že tí najhorší ľudia, no nechcem opätovne nejako charakterizovať, ale poviem to ako fakt, tak títo ľudia nám dajú do života takú lekciu, že nás to nejak zmení pozitívne, na niečo lepšie, že si uvedomíme, že niečo to minulé bolo skutočne veľmi bezvýznamné, oproti tejto situácii.
Vážme si napríklad to, že aj dneska som bol opätovným svedkom toho, že, samozrejme, život vôbec, ale vôbec nemáme vo svojich rukách, a všetko toto životné šťastie, celý náš život je veľmi vrtkavý, a veľmi krehký.
Na záver len toľko. Veľmi veľa zdravia všetkým prajem, lebo toto sú skutočne neznesiteľné horúčavy, dúfam že bude už lepšie.
Charakterizoval by som tento život ako pohyb po veľmi tenkom ľade.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár