Nadviazal by som na môj predchádzajúci článok. Teraz si kladiem pár otázok. Neuráža to nás, citlivých ľudí? Vari mi je všetko ľahostajné? Minule som na webe videl vskutku otrasný dokument. Hrôza aj opisovať. Stal sa niekde na Orave, mám pocit že v Námestove, veď na internete je o tom natočené aj krátke video, akási rekonštruckia tejto hrôzostrašnej udalosti. O to horšie, že sa to všetko udialo v silne katolíckom prostredí. Ale nenarážam na nič, samozrejme. Staršia žena sa išla pomodliť do kostola. Veď predsa povinnosťou každého kresťana, o to väčšia je, ak sa jedná o dobre spoločensky situovaného, pravidelne zohnúť koleno, a v nehodnosti poďakovať za zdravú rodinu, za dobrý pracovný post, a vďaku za nejaký príležitostný nadštandart. Nie každý totiž má na raňajky obložené rožky s drahou šunkou, a švajčiarskym syrom. No vrátim sa k prípadu. Zrazu sa ku nej priblížil muž, ktorý ju priamo v kostole - zabil. Zavraždil. Pozbavil života.
Počul som niekde, že keď sa stane v kostole taký strašný ohavný skutok, tak 99 rokov sa v ňom nesmie slúžiť nijaká bohoslužba. Pretože nastalo znesvätenie Božieho chrámu. Chápete, tak príde stará žena sa pomodliť, a poďakovať doslova aj za to, čo nemá, a skoná takým strašným činom. Neuveriteľné. Je mi veľmi ťažko, keď si uvedomím, ako sú zosmiešňovaní ľudia, ktorí dennodenne prinášajú nemalé duchovné obety, a veľmi trpia. Ako čoraz viac ľudí potom aj berie zbožnosť, púte, bohoslužby, sviatostí a pod. doslova ako nejaký ľudový folklór, predkladajú sa im pritom také úžasné dary, a vzácne tajomstvá kresťanskej viery, ktoré nie sú nakoniec ani na osoh. Nie su zužitkované v prospech jeho. Dusím v sebe mnoho otázok, ale niekedy ma to fakt prestáva baviť.
Silne veriaci pri tomto myslení oprávnene môže zapochybovať, kde je skutočne pravda. Mladí ľudia, kresťania, ktorí berú vieru len akosi naoko, povrchne, pokrytecky si odbijú povinnosť zobrať sa v kostole.
Neskôr dať dieťa pokrstiť, a tým sa uzavrela jedna kapitola akože ich kresťanského života. Áno, tá s Bohom, a otvára sa ďalšia kapitola, tá pre tento svet, ktorá je omnoho trvanlivejšia, pre nich akási vzácnejšia, ktorá nechce už vidieť žiadne prinesené obete! Tie, ktoré sú pokropené, zmáčané slzami.
Nechce vidieť utrpenie, zakrýva si pred tým oči! Z pohodlnosti, preto aj kresťania samozrejme, volia zábavu, krčmu, pijáles párty, výlety s akože kamošmi, a budú sa baviť o všeličom možnom, len aby si upevnili svoje pokrivené ego tým, že chodiť do kostola, pristupovať pravidelne ku sviatostiam, patrí predsa do životov starých ľudí. Zabávať sa je jedna vec, aj ja mám rád čosi podobné, ale ako kresťan, žeby som to povýšil na prvé miesto v mojom živote... To nemôžem povedať. Vždy som cítil v sebe niečo spirituálne, niečo, čo som si častokrát nevedel vysvetliť, prečo ma to tak intenzívne zaujíma. Vrátimsa k myšlienke...A takto sa teda dokonale pred vierou v Boha zatvoria. Všetci máme totiž čosi na rováši. Ajajáááj!
No biblia ma v tomto razantne upozorňuje, a to sa jedná o myšlienku spred 2000 rokov, že "...Boh sa vysmievať nedá..." Môžete si o tomto zalistovať aj v Písme, Pavlove listy o tom polemizujú. Dokedy sa dá pokračovať v tomto životnom štýle? Dokáže sa Pán pozerať na toto všetko? Nik nie je dokonalý, to je jasné, všetci to vieme. Ale žeby som nepotreboval pokánie, nepotreboval to, že nie je mi potrebné vyznať sa Bohu, v konečnom dôsledku poprosiť o odpustenie aj tým, ktorých som častokrát sklamal, ohovoril, a podobne, vykonať si nejaké vhodné pokánie, spraviť nejaké zadosťučinenie, predsavzatie v niečom sa polepšiť, zmeniť v dobrom vytrvať, zachovať si vieru, zdravý úsudok a podobne... Toto je podľa mňa najdôležitejšie. A priznať si aj omyl. Len človek, ktorý toto všetko dokáže, je naozajstný charakter. Hriech spôsobuje naše vyprahnutie, a práve takúto, akúsi vyprahnutosť pociťujem aj teraz. Som si toho plne vedomí.
Nad týmto som minule uvažoval. Čo už. Prajem Vám príjemný zvyšok tohto Veľkého týždňa, aby sme s radosťou oslavovali sviatky Veľkej noci! Nech je tiež Veľká noc skutočne východ z našich problémov, našich úzkostí, trápení. Nedus to nikdy v sebe. Veď aj po anglicky sa povie Veľká Noc East. Čo znamená Východ. Odchod od niečoho, čo ma spútava.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Proti ľudskej sprostosti bol aj ten Najvyšší slabý aj toho keď im chcel dobre
tak ho ukrižovali. V tom je to dobre že pred Bohom každý "kope ako sa ľudovo povie sám za seba!!!" a ešte tu !!nie po smrti ale
tu na tomto svete si všetko pekne odskáče !!!Poznám aj takých a darmo sa zdráhajú a fandia si sú odsúdení celý život žiť v tmách ale možno oni ani inakšie žiť nevedia. My to nenapravíme ale môžeme sa len snažiť !!Treba pekne každého ponechať svojmu osudu !!Deti môžeš vychovávať ale dospelých nie čo sa nespravilo za 50 rokov
to sa bude naprávať ďalších 50 rokov!!!