Niekto oslavuje nejaký halloween, či čo ja viem ako sa to píše, no veľmi ma to nezaujíma, niekto si pripomína tých, ktorí nás už predišli do večnosti, a samozrejme ešte stále pre nich osobne niečo znamenajú.
Dneska som bol na zádušnej svätej omši na cintoríne, a stade som letel okažite na ďalšie do kostola u nás. Ďakujem pánu kaplánovi, že som mohol zaparkovať jeho Passat vo farskom dvore, mám skutočne autá veľmi rád.
Vzdávam opäť vďaku, pretože ma zaliala vlna radosti. debata s kamošom, ktorý stretol kamaráta z detstva, rozhovory, tá atmosféra. A viete čo je na tomto najviac zaujímavé?
Že vonku je veľmi zvláštne teplo. Bol som oblečený v čiernom obleku, bielej košeli a čiernej kravate. Ešte aj teraz, keď som pred približne hodinou možno menej, neviem už presne, dorazil domov, a otvoril dvere môjho rodného domu najlepšieho, cítil som teplo. Žiadna zima, a to je už druhý november. Zaujímavé.
Ďakujem Pánu Bohu, že som stretol večer ešte pána farára na aute, ktorý pôsobí vo vedľajšej dedine.
Ďakujem skutočne, že som veľmi neplánovane stretol moje bývalé spolužiačky, jednu ešte z prvého stupňa, druhú z druhého stupňa, a takto sa mi samozrejme, celkom príjemne, akosi moc zvláštne vynorili takmer okamžite len a len tie najpríjemnejšie spomienky, ešte, no nazvem to samozrejme, na moje detstvo, na moje roky na základnej škole.
Nešlo o základnú školu, išlo o tú neopakovateľnú atmosféru. Dve cigarety, ktoré som pred kostolom si zapálil, vyvolalo vo mne veľmi príjemné pocity. Nie ten nikotín, ani nič také, ale jednoducho o tú krásu celého mesta, krásu atmosféry, a mne sa chcelo od radosti byť celý bez seba.
Ďakujem Pánu Bohu, že mi umožnil dneska stretnúť takto na fajront, takto na záver dňa úplne že skvelé osoby, ktoré mi vliali, možno nechtiac, tak žartom poviem, tak nevedome, kopec obrovskej sily, a veľmi príjemnej energie.
Veruže môžem na čo krásne, na pekné, pozitívne spomínať.
Mnohí z nás žijú zo spomienok. Avšak, mnohých z nás trápi možno nejaká škaredá minulosť, a spomienka na ňu nám je nie celkom po chuti, pretože môže v nás vyvolať istú dávku trpkosti, možno nejakej beznádeje, sklamania, a možno nejakej odznievajúcej depresii.
No keď zistíme, koľkým ľuďom možno sme spestrili deň čo i len nejakým obyčajným pozdravom, ako je dobrý deň, ahoj, ako sa máš, pochválený buď Ježiš Kristus, vtedy zistíme, že v nás začína pulzovať nová energia, a všetko akokeby staré, čo nás zaťažovalo opadlo.
Každý pozná možno ten super pocit, keď človeka zaleje eufória, a vlastne možno ani nevie prečo. Úsmev na tvári mu vyčarí aj náhodné stretnutie po mnoho rokoch, tak ako aj mne so spolužiačkami.
Úsmev na tvári vyčarí aj vôňa z reštiky, či nejakej pizzérie, ktorých v meste je samozrejme požehnane, a keď mám možnosť zahliadnuť na tie spokojné tváre ľudí, ktorí si vychutnávajú prítomnosť tých osôb, na ktorých im skutočne záleží, a s ktorými sa cítia dobre, a sú šťastní. Čo vtedy človek potrebuje viac? Asi nič..
Chcem vás teda všetkých, ktorí sú azda znechutení z nejakých nezdarov, ktoré sa vám prihodili počas tohto týždňa, a možno máte hlavu plnú nejakých starosti, a ste unavení, aby ste si odýchli, a načerpali silu do ďalších dní.
Neviem, aký máte spôsob vy.... Mne stačila azda táto krátka mini stretávka, a môj deň anbral úplne diametrálne lepšie kontúry, a som veľmi šťastný. Vo večernej modlitbe vešpier, budem Pána Boha odprosovať, a chváliť za celý dnešný deň.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár