Konečne som prišiel domov, hoci to už je dávnejšie, ale je veľmi horúco. Spozoroval som jeden citát, ktorý ma zaujal, avšak nie som si istý, vyplýva to z mojej povahy, opäť som sa zamyslel nad podstatou tej vety. Dosť možné, že tak, ako nad mnohými vecami mnoho špekulujem, tak opäť mi nedá spať jeden citát. A síce znie..."Ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná..."

Je mnoho prác, ktoré nie sú pretkané láskou, a sú veľmi požehnané, sú veľmi veľmi užitočné. Samozrejme, nie je láska k niečomu ako láska. Poznám samozrejme x oduševnených rozhovorov, veľmi veľa krát som počul v rôznych situáciách, ako nejakú činnosť, jedná sa o charitatívne dielo, robia s láskou, že bez lásky sa to robiť nedá a podobne.

Sú rôzne životné etapy, sú rôzne činnosti, o ktorých bežný človek nemá šajnu, nemá ani páru o tom, čo za práca ťažká to je.

Dneska som vykonával pomoc pri holení, pri hygiene, kaderníctve, a podobne. Pre nás, zdravých telesne, duševne, úplne bežná, samozrejmá, a najnormálnejšia činnosť, ktorú si vlastne ani len neuvedomujeme, a ešte pri tom nie sme spokojný.

Nie sme spokojný, keď nám trčí jeden vlas, na ktorý kaderníčka zabudla, a my sme tam nechali skoro päť eur. Videl som dnes opäť celkom zblízka, tak ako po iné dni, ako vyzerá zdravotne ťažko postihnutý človek, ktorý okrem ťažkej psychickej choroby trpí aj inými neduhmi, a samozrejme, sám si pomôcť nedokáže.

Buďme veľmi vďační za to, že sme ako tak zdraví, okrem toho, že samozrejme, vonku nás sužujú obrovské páľavy, ktoré ako dobre teraz pozorujeme, z roka na rok sa stupňujú závratným tempom, a skutočne je toto teplo dosť agresívne.

Ak práca nie je pretkaná láskou, tak je zbytočná.

Možno to sprvoti vyzerá, ako keby som opäť zaujal akýsi zase negatívny názor, ako keby som sa zasa postavil na odpor niečomu nekonvečnému, a podobne, ale musíme si povedať pravdu.

Nie všetko, čo robíme, sa dá robiť s úsmevom. Zabudnime na nejaké vysmiate tváre sestričiek z Kramárov, ako to vidíme v tom starom videoklipe od legendárnej super hudobnej kapely a podobne. To všetko je len ilúzia.

Sú veci, ktoré sa robia, našťastie rutinne, ale aj na to sa dá zvyknúť. Keby každá zdravotná sestra, každá sanitárka, každý ten člen zdravotníckeho personálu v hocijakom zariadení si povedal, že predsa ma vie, teda predsa ma dokáže zastúpiť aj celkom iná osoba, a ja tu vlastne nie som ani len potrebná ako osoba, kto by sa o takýchto ľudí staral.

Mám na mysli jednu konkrétnu osobu. O nej som pred časom ešte tento rok písal v závere jedného blogu, že prosím o modlitby pre jednu mladú sestru v Kristu Pánovi.

Prosím Pána Boha opätovne aj dnes, a nielen za ňu, za ďalšiu, ktorá potrebuje iný modlitbový zápas od ďalších ľudí.

Mnoho ľudí sa nechce modliť za druhých, a pritom si vôbec neuvedomujeme, že raz aj my budeme prosiť a to veľmi intenzívne o krátku modlitbu, keď nám pôjde skutočne o veľa.

Vrátim sa k pôvodnej myšlienke. Ak práca nie je pretkaná láskou, je zbytočná. Som si plne vedomý, že nedá sa, no nechcem to tak priteplo nazvať, ako to máme v niektorých úvahách kresťansky, lebo nie každý človek možno stojí o našu lásku, ale v mojej práci som si skutočne uvedomil, že čím viacej rozdáš teplo svojho srdca, nech si akýkoľvej človek, čím viacej ochotnejšie pristúpiš k človeku na vozíku, aby si mu otvoril dvere na výťahu, lebo to síce dokáže aj sám, avšak s tvojou pomocou ako zdravého človeka to predsa pôjde lepšie, tým viac sa pripodobňuješ Pánu Ježišovi, keď zomieral na dreve kríža.

Veľa ľudí nechce vidieť kríž, a pre mnohých aj akože odnože kresťanov, napríklad kalvínov, a mohol by som menovať ďalšie odrody, ktoré sa čo i len ideovo hlásia ku Kristovmu krížu, no v skutočnosti ho nechcú ani vidieť, odmietajú ho, a potom to tak vyzerá.

V takých rodinách, kde neexistuje akési zamyslenie, akési osobné spytovanie svedomia, akési individálne stíšenie, uvedomenie si, že nie všeko mám vo svojich rukách, a že možno aj vtedy Pán Boh dáva ešte dostatočný čas na obrátenie možno aj skrze cudzie nešťastie, nejaké akokeby duchovné napomenutie, toto slúžu len na osoh.

Záleží, ako to ten dotyčný prijme. Ak v tom nevidí zmysel života, a naďalej hriešne žije, nechce sa odvrátiť od svojej zlej cesty, potom, skutočne ako Pán Ježiš hovorí v Písme Svätom, taký neuverí, aj keby mŕtvy vstal z hrobu celkom živý.

Nie všetko sa dá vykonať s láskou, a mnohé veci sú nám hnusné, alebo priam odporné, ale vedzme, že raz aj my budeme potrebovať takú pomoc, kde sa bude možno druhým obracať žalúdok už len pri pomyslení na ňu.

Sme mladí, krásni, poväčšine optimisticky naladený, a vítame každé nové ráno, a ani si neuvedomujeme, že pre niektorých ranné svitanie môže nejako predznamenať odchod do večnosti.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Blog
Komentuj
 fotka
topanocka  2. 8. 2013 17:39
myšlienky máš dobré, len by som to skrátila , alebo z jedného blogu urobila viacero, lebo sa v tom niekedy strácam
 fotka
onaj123  3. 8. 2013 14:17
Aký krásny článok ! Ja nebol som tu ale pri starkej v Tatrách robiť podobné potrebné veci kde veĺké zimy rozpraskali obrubníky na hrobe na cintoríne.A povedal by som k tomu len toľko" Rob aj dobro v živote dobré veci pokiaľ ti je ešte niečo robiť dovolené.!!!

Môže sa stať že ti už dovolené nebude a ty budeš mleť z posledného !!Ale kto si to nepraje tomu to nerob dobre sa pozeraj len kto to potrebuje!Lebo aj ten najvyšší povedal "Nehádžte sviniam perly!!
Napíš svoj komentár