Takže vrátim sa k tomuto, čo som začal. Nemiluješ zomrieš. Niečo podobné samozrejme mi pripomína aj Písmo Sväté, kde z najväčších čností je práve láska. Ale ako na to?
Neexistuje človek, čo nechce poznať lásku, v nejakej podobe. To samozrejme môže byť milý úsmev, alebo nezištná pomoc druhým, ktorí to sami nedokážu. Či už to nedokážu z hľadiska fyzického, alebo svojej indisponibility, alebo z hľadiska mentálneho, kde to proste nedokáže, lebo Pán Boh ho ináč obdaril ako sme my, zdraví ľudia.
A samozrejme si to celkom neuvedomujeme, ako som apeloval aj v minulom blogu, aký významný, veľmi vzácny je dar zdravia, najmä toho duševného. Prečo spomínam? Pri chorobe ako chrípka a podobne, telesného charakteru, vieme, že budeme vyzdravení, a dobre si samozrejme uvedomujeme, aké neduhy sa na nás môžu nalepiť, keď napríklad budeme užívať kadejaké nezdravé stravovacie návyky, keď nebudeme dbať o svoje zdravie, a podobne.
Dneska som bol s jedným mojim chovancom na prehliadke v nemocnici. Pána doktora samozrejme poznám, pretože som istý čas pracoval v nemocnici, a teraz pracujem v ústave.
Pozrel som sa tak matne na chlapcovu tvár, a hlavu, ako mal veľmi znivočenú. Veľmi som ho ľutoval, isto musel mať aj bolesti.
Keď nemiluješ, zomrieš. Milovať neznamená byť zamilovaný, alebo všetko čo si predstavujeme pod pojmom láska, srdce, nejaké city a podobne.
Napríklad teraz ma tak veľmi náhle napadla jedna myšlienka, a síce. Kedy nastane koniec sveta?
Vieme veľmi dobre, že pred časom, boli to pekných pár rokov dozadu, nás istí exoti strašili s koncom sveta. Raz mal nastať už roku 1900, potom samozrejme z toho zišlo. Potom to malo nastať o 99 rokov neskôr. Potom samozrejme to malo nastať presne minulý rok, a to dokonca na vianoce.
Takto veľmi nepríjemne si pokazť sviatky veru nie je celkom kóšer.
Chcel by som k tomu poznamenať to, a síce nadviažem na jadro môjho blogu a všetkého, čo som prežil v dnešný deň.
Skutočný koniec sveta, skutočne zomrieme vtedy, keď v nás samotných ľuďoch, ktorí sa možno začnú nanešťastie správať ako prehnane individuálne osobnosti, ktoré nebudú brať ohľad na druhých, budú si zapchávať uši, aby nepočuli, aký planý je dnešný svet, a koľko hladných je vo svete, koľko trpiacich, koľko je ešte plačúcich, ktorých už skutočne nemá kto potešiť, a tento počet pozná jedine nás všemohúci Pán Boh, len vtedy nastane koniec tohto sveta, pred ktorým sa každý obáva, čo bude potom.
Myšlienka mi preletela teraz hlavou, keď som si teda dneska tak v krátkosti zrekapituloval, čo som dneska všeličoho zažil, a veru dnes to bol veľmi perný deň.
Zistil som, ako môžem uvidieť Ježiša v trpiacich a nepríjemných ľudí.
Zistil som napríklad, a týmto viacmenej aj ukončím, a teda píšem záverečné riadky, že v nepríjemných ľudí ho spoznám najlepšie, pretože hlavný odkaz tiež znie aj ten, že mám milovať svojich nepriateľov, pretože nikdy nevieš, kedy môže ťa Pán Boh vyskúšať, aký si ty charakter, a či si vlastne zaslúžiš nejakej pozornosti, o ktorú sa možno u niekoho uchádzaš.
Napríklad pravda je taká, že morálne, a čo je paradox, rastieš nie vtedy, keď rovnocennému priateľovi, známemu a podobne preukážeš niečo dobré, niečo, za čo ho azda môžem pochváliť, ale práve naopak, keď ťa Pán Boh vyskúša cez nejakého možno veľmi nepríjemného človeka, a ty nájdeš odrazu v sebe tú silu, nie mu oponovať, ale jednoducho to prijať, a obetovať to ako obetu Pánu Bohu, a on to raz určite premení na dobro, kde tak ako hovorí príslovie, čo sa za mladi naučíš, na staré kolená akoby si našiel, a poučíš sa z nepríjemných vecí, ktoré ťa vyprofilujú na charakterného a vzorného človeka.
Môžeš mať plné reči o nejakej charite, o nejakej láske, nejakej úcte, a čo ja viem ešte o čom, keď napríklad nebudeš schopný a ani ochotný podať chorému pohár čaju na napitie, keď mu vyslovene s odporom, nechuťou, akosi strojene, a nie s láskou ku Kristovi nepredložíš tanier s pokrmom, pretože nielen ja som hladný, ale aj on...
Toto si musíme uvedomovať. Nech sa vám všetkým darí, a nezabudnite, čo povedal v evanjeliu Pán Ježiš. Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zajkousko
4. 9.sept. 2013 20:59
veľmi pekne a múdro napísané..
2
myslis ze sa meni doba ? ze sa menia ludia ? 200 rokov dozadu sa tiez umieralo na hlad vsade mozne vo svete a ludia otom nevedeli a preto nato kvazi nesrali...
Napíš svoj komentár