Opíšem teraz v krátkosti, čo som si z toho zobral, a napríklad, čo by som nechcel, aby sa stalo, a čoho by som sa chcel dokonale v budúcnosti vyvarovať. Samozrejme, pre svoje dobro, lebo na srdce druhých som v minulosti hľadel asi pričasto, a aj to je chyba, ktorú musím odstrániť. A to radím v dobrom aj ostatným.
Vždy som bol taký, že keď niekto mi niečo dôležité povedal s doložením typu..." neviem si s tým rady, poraď mi, čo by si na mojom mieste robil ty sám, ako by si sa ty správne zachoval, fakt neviem čo mám robiť...", tak vlastne tým pádom automaticky som sa s jeho problémom stotožnil.
Samozrejme, ďakujem touto cestou veľmi pekne kamarátovi, ktorý pre mňa spravil obrovskú službu a úplne nezištne, okrem toho, že som mu dačo potisol. Nejedná sa o niečo megalománske, aj to bolo nie veľmi veľa, ale ďakujem mu veľmi pekne.
Nikdy nepozeraj vzad. Už biblické príslovie mi hovorí, že kto položil ruky na pluh, nazad nech sa už neobzerá. Je to zbytočnosť. Chceš, aby si zas zažil tie pocity zmätku, keď nevieš, čí si?
Zase opätovne aj vo vzťahu neustále sa zamýšľať, kde som spravil chybu, a podobné hlúposti?
Veľa ľudí tu napríklad rieši stretko s bývalým, bývalou, a podobne. Nerobte to. Niekto povie, prečo nie, veď o nič nejde. Ide predsa o veľa. Ide o to, že opäť sa pre niekoho môže spustiť mechanizmus nespútaných myšlienkových pochodov, kde opäť zažijeme možno výčitky svedomia, a podobne. Viem veľmi dobre o čom hovorím.
Napríklad minule ma zaujal jeden citát, jedná sa vlastne o takú, nazval by som to skôr akási slovná hračka, ale je to dosť pravdivá. Nakoľko to môže niekto potvrdiť zo svojej vlastnej skúsenosti to nedokážem presne tvrdiť, ale je to pravda.
On prosil, ona nechcela, on miloval, ona odmietala, on odišiel, ona pochopila...
Rozmýšľal som nad tým, čo som to vlastne len prečítal si. Takéto stavy treba zažiť, a potom pochopíme, aký je krásny život, ako zbytočne si robíme starosti s takými vecami, ktoré starosti ani vôbec nie sú. Aj keď sme sami, a nemusíme sa tiež každý deň obávať, čo nám teda prinesie nové stretnutie s tým dotyčným človekom, ktorá je nám srdcu blízky.
Nikdy by som na mojom mieste, teda mám na mysli prítomný čas, pravda, neriešil minulosť, proste to, čo bolo, a som rád, že všetko je tak, ako má byť. Ponižovať sa neustále pred samým sebou v prvom rade, len nahráva do karát osobe oproti tebe, ktorá sa z toho môže nezdravo tešiť, lebo zas nás stiahla tam, kde to chcela ona. A to nie je môj štýl. Voľakedy som si skutočne myslel, že keď budem neúnavne o niečo akokeby prosiť, alebo sa nejako nádejať snáď na lepšie časy, keď dobre viem, že to všetko je len ilúzia v mojej hlave, tak sa mi to naozaj splní. A predsa som sa mýlil, lebo to nebola pravda.
A prosenie niekomu sa donekonečna, tiež nie je veľmi chutné. Toto vidím na blogoch, keď ich občas čítam, viem presne našťastie vystihnúť, v čom sa pohybujú niektorí. A upozorňujem. Je to veľmi tenký ľad.
Nerobme to. Mnoho ľudí povyšuje lásku nad všetko ostatné. V podstate je to aj pravda, a toto priamo mi opisuje Písmo Sväté, kde priam sa zdôrazňuje, ža z viery, nádeje a lásky, je najväčšia práve láska.
Som si vedomý, že každý z nás je povolaný milovať človeka, ale nerobme to nasilu, podrobme práveže toho druhého akému si výskumu. Preskúmajme celú túto situáciu veľmi dôkladne, a sami vyvoďme záver taký, aký je pre nás najlepší.
Často na svadbách, asi o tom napíšem osobitný blog, ešte neviem, počúvam, ako najprv má muž spraviť šťastnú ženu, ako má byť žena na prvom mieste, a až potom muž.
Vždy som sa zastával nežných polovičiek, ale tu musím s týmto názorom podstatne nesúhlasiť. Nie vonkajší akýsi jemnocit má ma zaujať, akýsi pôvab, ktorý je mužovi trošku len ukrajený, lebo muž je niektorý aj citlvejšej povahy, avšak od prírody nie vždy dá emócie najavo, ale predovšetkým rozumový zdravý úsudok.
Je to téma na veľmi rozsiahle diskusie, ale je to predsa len tak. Ak sa vrátim k tomuto akémusi zamysleniu, úvahe, ktorú som si teraz prečítal, musím snáď vysloviť akési poľutovanie, a položiť si takpovediac rečnícku otázku, či je toto vlastne možné.
A preto zbytočne sa vraciaš späť. To, čo sa stalo, už sa samozrejme len tak neodstane, to je jasné, ale pravda je taká, že v súčasnosti ja osobne, vzťahy sú to posledné, ktoré riešim teraz.
Pri spomienke, a analyzovaní, prečo je teraz všetko tak, ako je, som vlastne veľmi šťastný, čo som prekonal, ani nemôžem tomu poriadne uveriť pred rokom a pol. Nemôžem povedať, že tento stav je presne to, čo chcem, a veľmi ma to napĺňa, avšak pri súčasnej práci, ktorú mám veľmi rád, som postupne oslobodený od všetkých negatívnych vplyvov, a viac u mňa nie je priestor pre akúsi čo i len chvíľkovú depresiu, alebo nejaký smútok z minulosti.
Na záver by som chcel povedať tieto postoje. Osvojme si tieto myšlienky, a bude nám o trochu lepšie. Keby hocijaká situácia, ktorá, nazvem to tak, bola tá správna, tá najlepšia voľba, to najlepšie pre nás, myslíš si určite, že by to len tak zrazu pominulo, a viac sa nič s tým nerieši? Myslím si sám, že nie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
10. 8.augusta 2013 22:15
s niečim súhlasím s niečim nie..niekedy sa musíš pozrieť nazad.aby si mohol kráčať dalej vpred.
Napíš svoj komentár