Pozeral som opätovne po niekoľký krát jedno motivačné video, je možné, že som ho pochopil sebe vlastným spôsobom. Sú tam samozrejme mnoho komentárov. Ja sám som mu napísal, ako ma tento človek ktorý v tom krátkom inštruktážnom videu opisuje na mnohych videách tú svoju cestu, čím teda si prešiel, čo zanechal, čo ho motivovalo na tej ceste, po ktorej sa vydal, kam ho táto cesta proste zaviedla, kde sa posunul, kam proste smeruje a kráča a tak ďalej.

Videl som a vidím v jeho myšlienkach akoby odraz môjho vnútorného sveta a mojich myšlienok. Jednak konečne počujem niečo motivačné, ktoré ťa vôbec nezahanbuje, vôbec ťa neuráža, neponižuje, nerobí ti zle, neutláča ťa, neznižuje tvoju dôstojnosť, nerobí zo seba machra, čo on konkrétne dokázal, ale robí, a to je veľmi správne presne opačne, a to to, že motivuje, točí o tom videa, rozpráva spústu poučení, z ktorých som si vzal veľmi veľa a nadôvažok napríklad na sebe zisťujem, že ono to naozaj jestvuje, naozaj sa dá prakticky presne takto vnímať život, ako aj rozpráva. Z toho teda sa dá pravdivo usudzovať, že za človeka, ktorý je múdry, rozpráva predovšetkým jeho múdrosť, jeho skúsenosť, jeho odvaha posunúť sa niekam.

Za neho rozpráva jeho nezlomná vôľa nielen čosi si dokázať z dvoch uhlov pohľadu. Jeden uhol pohľadu mi rozpráva o dokázaní si niečo samým pred sebou, že na to ešte predsa mám, druhý uhol pohľadu spočíva v nazeraní sa na nejakú skutočnosť cez očí ostatných. 

Niekto môže povedať, že je mi jedno, čo myslia ostatní, ale to nie je jedno.

Ty ako jedinec, predsa kdesi jestvuješ, konkrétne žiješ, a si integrálnou súčasťou danej komunity, kde si. Nejakého sídliska, konkrétnej školy, konkrétnej práce, alebo ak človek napríklad nepracuje, ale sa snaží proste aspoň niekde byť, niekde brigádovať, žiť nejako dôstojne, že sa niekde proste posunieš predovšetkým v myslení.

Tragédia ľudí spočíva len v materializme, že si myslíme, že tým, že vyrobím napríklad 2 litre mesačne, som kráľ, ktorý si môže dovoliť všetko, lenže tá tragédia spočíva v tom, že keď si niečo dovoliš, už niečo si vybuduješ, ale to sa ti začne rúcať, a ty nemáš duchovné prostriedky na rekonštrukciu toho, čo "buduješ" (nemyslim tym stavbu niečoho konkrétneho, myslím tym vzťahy všeobecne, to je proste niečo, čím som si prešiel aj ja) zrazu zistíš, že mnoho vecí ti proste nedáva zmysel. materializmus vnímaš ako potrebu, aby si prežil, a práve to sa začneš zamýšľať, že...

je veľmi úbohé len prežiť.... 

Ja som z tohoto krátkeho ale mimoriadne obsažného a poučného videa vybadal presne to, čo konkrétne som zažil ja. 

Pokiaľ niečo chceš, niekedy nestačí, že len bezbreho kdesi vypadneš, zmeníš pôsobisko, a podobne. Poviem prečo.

Je viac než isté, že jestvuje paradoxne spústa ľudí ktorí to nedokážu. 

Ale jestvuje niečo, čomu sa hovorí zmena myslenia. 

A keď sa prestaneš ponižovať, že na niečo nemáš, lebo ti to povedala napríklad učiteľka, alebo matka, alebo otec, alebo brat a sestra, alebo partner/partnerka, ako v podstate tie najdôležitejšie osoby v tvojom živote. 

keď sa začneš dvíhať, (aj s pomocou Božou) potom sa dostaneš do prostredia, v ktorom si povieš, že ...tu som mal byť predsa dávno, lebo toto ma 

1.motivuje, 2. zanecháva za sebou to, z čoho si sa nevedel emočne dostať. 3. nadobudneš sebadisciplínu, sebadôveru.4. vážiš si seba samého. 

Všetko ostatné príde potom samé. 

Problém aj samoty nevyriešiš zlou spoločnosťou. pokiaľ nie si citovo a emočne vyrovnaná, môžeš zarobiť spústu peňazí, len bude ťa každý využívať, budeš mať faloš, pretvárku. Potom ťa nik nebude chcieť, lebo všetci sa tým už nasýtili, pokiaľ sa orientuješ duchovne, vidíš proste "niečo za tým" môžeš byť chudobná, priemerná, podpriemerná, ale to, čo máš je tvoja dôstojnosť, ktorú ti nikto neodníme. 

Preto najinteligentnejší ľudia sú väčšinou neviditeľní, presne ako to povedal v istom zmysle A.de S. Exupery, že dobro vnímaš len srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné.

A to, ako niekto pracuje na sebe, to nie že nevidia, oni to vidia, ale to buď nechcú vidieť, a boja sa že jedného dňa ich predčíš, (lebo sám napreduješ v niečom konkrétnom, v tom sa aj zdokonaľuješ) a povstaneš jedného dňa ako víťaz. 

Ae materiálne zabezpečenie hrá veľmi malú alebo len minimálnu rolu. Dokážeš pracovať, aj keď cítiš bolesť. 

Presne.... dokážeš pracovať aj keď cítiš bolesť a zlomené srdce, lebo sa budeš dvíhať ďalej! A všetkým takto ukážeš chrbát tým, čo ťa vysmievajú, a ver mi, tých je mnoho, lebo mnoho ľudí je zákerných, ktorých hreje pri srdci keď práve ty! a to je dôležité povedať, lebo to je niečo, čo je osobné, a intímne, padneš, dostaneš výpoveď z roboty, proste keď ti nejde, lebo v tom neúspechu vidia zrkadlo svojho neúspechu.


To je všetko na dnes.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár