neviem prísť na zmysel môjho bytia.
Cítim sa ako padlý list na jeseň,
ako vodca zúfalého hnutia.
Svetlých chvíľ je čoraz menej,
a radosť neudrží sa mi dlho v tele.
Úsmev už nezdobí mi tvár nadalej,
a preč sú dávno krásne chvíle.
ČO robiť, čo viac s tým?
Neviem už nemyslím!
Radosť druhým rozdať stále chcem,
pomôcť, či vyčariť úsmev na tvári.
na blízkych nikdy nezabudnem,
a snáď sa svetlo odniekaľ vynorí.
Ako sa vždy hovorí, nádej zomiera posledná,
no s tej mojej počastiach ubúda.
Viem vzchopiť sa musím skôr ako padnem na kolená,
a s života môjho nezostane nič len suchá zemem hruda! ! !
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
22. 6.júna 2009 18:39
stotoznujem sa s textom
Napíš svoj komentár