neveselé verše vychádzajú mi z hlavy.
Je to len preto že neprichádzajú mi dobré správy,
či že na nič pekné nemyslím.
Láska je cit čo veľa skrýva,
či tie chvíle krásne jasné, či najtmavšie ako sa dá.
Úder za úderom mi na hlavu sťa dážď padá,
viem, takto to často býva.
Vidieť lásku všade navôkol silu mi dáva,
no i myšlienky či pre mňa nemôže byť sú tu.
Konečne keď odvikol som si na samotu,
život do tela mi nožami rany dáva.
Viem znie to až nad mieru smutne,
nechcem takto písať básne.
No hlava moja plná je hasnúcej vášňe,
sťa keď drevorubač krásny strom zotne.
Mám ja už takýchto stavov dosti,
nechcem viac trpieť pre niečo čo nemôžem mať.
Preto už začínam si uvedomovať,
že nie pre mňa sú tie radosti.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
anjelik4195
22. 6.júna 2009 17:42
ejha..pááči sa mi to doosť ..hlavne to šťa alebo dosti
Napíš svoj komentár