Som dievča ako každé iné. Nemyslím si, že som niečím výnimočná.
Môj životný príbeh sa začal písať 13 mája 1994 keď ma moja mama porodila. Mala som viac ako 3 kilá a 57cm veľmi si na to obdobie nepamätám. Ako som rástla a menila sa menili sa i moje názory na život. Ale hudba sprevádza celý môj život. Do veku 10 rokov pre mňa bola na prvom mieste rodina. Za ten čas mi pribudli traja súrodenci. No tu nastal ten zlom.
Zrazu sa mi do cesty vplietli moji kamoši. Niežeby som ich nemala aj predtým, ale odvtedy začali pre mňa znamenať viac. Prešla som na inú školu a to znamenalo nielen zmenu prostredia ale i zmenu kamarátov.
Za tými starými mi bolo veľmi smutno, ale nedalo byť aj s tými aj s tými. Bolo to pre mňa ťažké vybrať si. Nakoniec som sa rozhodla pre tých nových. Lebo sa mi zdali lepší, no dnes už viem, že to bola chyba.
Teraz chodím už šiesty rok na tú školu a rozumiem si už s veľmi málo ľuďmi.
Možno sa pýtate prečo. Tak teda prečo? Možno preto, že som sa od mojich desiatich rokov zmenila. Nejde tu tak o zmenu výzoru ako o zmenu môjho vnútra. 5 rokov je dlhá doba. Prešla som si veľa štádiami.
Aj choroba bola jedným z nich. Až keď je človek v ťažkej situácií, až vtedy si uvedomí čo je pre neho dôležité a aké sú jeho priority.
Až dnes vo veku 15 rokov, viem naozaj čo chcem. Svoj život som odovzdala aj do Božích rúk. Začala som veriť. A v tejto dobe to môže byť dosť problém. Si kresťan? Nepatríš k nám! Takto sa chová dnes veľa ľudí. A práve vtedy som stratila veľa kamošov, ale čo je najdôležitejšie získala som späť tých starých ktorých som predtým odložila nabok kvôli tým druhým. Viem, že to bola tá najväčšia chyba v mojom živote, a dnes ju veľmi ľutujem. A tiež som práve vďaka Bohu získala aj úplne nových kamošov. Sú to tí najlepší ľudia akých som kedy spoznala. A už ich nechcem stratiť Oni ma berú takú aká naozaj som aj s mojimi chybami.
A tak viem že mojimi súčasnými prioritami je moja rodina, kamaráti, hudba a škola! !
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár