Tri dni som sa mu nemohla dovolať. Teraz už žena v mobile hlásila, že má vypnutý mobil. Myslela som, že začnem žiarliť už aj na tú ženu, pretože ona aspoň hovorila v jeho mobile, akoby bola s ním.
Musela som sa upokojiť a prestať myslieť na to všetko. Thom vie čo robí a určite sa čoskoro vráti. Nemohla som sa báť a namýšľať hlúposti. Lenže ja som bola jednoducho taká.
Držala som silno mobil v ruke a myslela som, že ho čoskoro rozdrvím. Bola som nervózna a nedočkavá. Bol preč už skoro týždeň a ani sa neozval. Čo ak sa mu niečo stalo?
Niekto zvonil na dvere. Srdce mi niekoľko krát vzrušene zabúchalo a hneď som sa rozutekala ku dverám.
No keď som ich otvorila nebola som najšťastnejšia. Nadšenie upadlo.
“Čo tu chceš? A skade vieš kde bývam?” zasyčala som nepríjemne a podráždene.
“Betka mi to povedala...” odpovedal Kristián a zapozeral sa mi do očí. Skrížila som si ruky na prsiach a prižmúrila som oči. Už som sa nemohla dočkať kedy vytrhám Betke vlasy za to, že mu o mne dáva toľko informácii.
“A čo chceš?” hovorila som trochu podráždene, ale už to nebolo až také nepríjemné.
“Chcem... Ti pomôcť...” nevedela som si predstaviť, že ako mi chce pomôcť.
“Ako?”
“Nemyslíš, že ten chalan pre teba nie je dobrý?”
“Ak si prišiel len kvôli tomu môžeš sa hneď otočiť a ísť preč.”
“Ja ti chcem len dobre.”
“A keď ja som ťa chcela? Keď si ma odmietol? To si mi chcel tiež len dobre?!!” kričala som a začali sa mi hrnúť slzy do očí. Roztriasli sa mi kolená a myslela som, že odpadnem. Kristián ma chytil a objal. Musela som sa o neho oprieť a tak sa vyplakať. Teraz toho už bolo na mňa dosť. Nechcela som stratiť Thoma a on ma tu nechal. Dokonca chalana, ktorého som pred tým naozaj chcela a ľúbila ma odmietal a teraz. Teraz sa snaží o to, aby som ho prijala.
“Pokoj. Nechcel som ťa odmietnuť. Len som sa bál.... Ja viem je to hlúpy dôvod, ale bál som sa toho, čo povedia tí ostatní.” odtiahla som sa od neho a pozrela som sa mu hlboko do očí. Ruky som si opierala o jeho hruď.
“To mi chceš povedať, že si ma odmietol za spolužiakov?” hovorila som uplakane a prekvapene.
“Vieš ty čo? Ja som to aj tušila a myslela som, že preto. Lenže ja milujem niekoho iného a nechcem ho stratiť.” odtiahla som sa úplne a vošla som do bytu. Chcela som zatvoriť dvere, ale on ich zastavil.
“Veve... Prosím. Lenže on ťa tu nechal...” neveriacky som pozerala do jeho tváre a myslela som, že ho roztrhám.
“Nie. To si myslíš len ty!” odvrkla som a zatvorila dvere. Nemala som chuť viac sa s ním o tom rozprávať a už vôbec sa nechať namotávať, pretože som vedela, že ďalšie slová by ma premohli a ja by som mu skočila do náruče ako myš mačke rovno do úst. Keďže som ho ešte stále ľúbila, čo som nemohla zmeniť, musela som sa nejako proti tomu brániť.
Držala som pevne mobil. Už zase. Čakala som, pretože som mu volala a mobil už vypnutý nemal. Tak som sa snažila dovolať, ale zase márne.
(53- deň)
Kráčala som úplne bez ducha po školskom chodníku a pozerala do zeme.
“Veroni!!!” zakričal na mňa ktosi. Ani som sa neotočila, pretože to nebol hlas, v ktorý som dúfala, že sa ešte ozve.
“No tak! Pozri na mňa.” chytil ma niekto za ruku a zastavil. Teraz som sa už musela pozrieť, aj keď som nechcela.
“Beba! Čo je?” opýtala som sa bez nálady.
“Nechcem aby si bola taká nešťastná! Ideme na chatu teraz cez víkend a chceme aby si išla aj ty. Čo povieš? Bude sranda.” usmievala sa na mňa no ja som nemala ani v tej najhoršej nočnej more chuť na výlet. Chcela som sa len uzavrieť do seba a čakať, či sa ozve. Medzitým plakať a trpieť.
“Nechcem ísť.”
“Vedela som, že to povieš. Ale ideme aj bez tvojho zvolenia. Dnes poobede prídem za tebou a zbalíme sa.” hovorila stále nadšene, ale zrejme nechápala, že ako mi je.
“Ja naozaj nikam nejdem!” zvýšila som hlas a pohla som sa ďalej.
“Ale ideš!” stála za svojím. Netrvalo dlho a bola hneď vedľa mňa.
Pozerala som sa na krajinu, ktorá sa za sklom auta nesmierne rýchlo pohybovala. Počúvala som hudbu a stále som sa mračila. Naozaj som nechcela ísť na žiadny výlet a už vôbec nie tak, že o tom moja mama ani len netuší. Keďže je v poslednom čase dosť často v zahraničí, kde pracuje, na mňa nemal kto dávať pozor. Síce mala som tu aj babku, ale ja som sa tvárila, že na mňa nedáva pozor nikto. Babka aj tak neprišla ku nám, iba mi zavolala aby som išla na obed alebo, čo robím. To bolo pre mňa plusom. Tak som sa teraz v utajení zakrádala ani netuším kde.
“Verči tak sa už toľko nemrač. Veď sa trochu uvoľni.” strčila do mňa Betka a ja som na ňu len škaredo zagánila. Otočila som sa naspäť k oknu a sledovala som míňajúce sa stromy a kopce.
Thom bol preč naozaj dlho a ešte sa ani len neozval. To by neurobil, nikdy a za nijakých okolností. Aspoň by mi zavolal keby mu na mne záležalo. Ja sa tu iba utápam v strachu, že čo je s ním a on sa len zabáva. Mohla by som sa aj ja už trochu uvoľniť a nemyslieť na neho. Veď čo by sa malo stať? Nič zlé...
Konečne som sa mohla poriadne vystrieť, pretože v aute bolo naozaj málo miesta, keďže sme boli 4 na zadnom sedadle.
“Decká choďte sa vybaliť a o šiestej sa stretneme na večeri.” ohlasovala jedna baba, ktorú som ja moc nemusela. Dokonca tu boli aj ľudia, ktorých nemám veľmi rada. A to mala byť zábava.
Rýchlo som sa vybalila a ponáhľala na večeru. Boli sme v nejakej chate s tromi izbami, kuchyňou, jedálňou a jednou kúpeľňou. Skoro ma pri tomto zistení trafilo. Jedna kúpeľňa pre baby a chalanov. No našťastie tu nebolo toľko chalanov.
Skutočne ma táto téma zaujala a začala som sa obzerať, že kto všetci sú tu. No keď som si všimla, že je tu aj Kristián, prešla ma aká koľ vek nálada na chalanov.
Sadla som si ku Betke a Bei, ktoré sa náramne zabávali na mojom výraze tváre.
“Nesmejte sa už do kelu!” sťažovala som sa a oni sa len ďalej smiali.
“Veve. Veď sa ešte svet nezrútil, keď je tu aj Kris. Nemyslíš?” usmievala sa Bea.
“Ale áno!”
“Veď ešte pred mesiacom si bola do neho úplne paf. Nepamätáš sa?” pýtala sa Betka a prešiel ju smiech.
“To bolo ešte pred tým ako som spoznala Thoma..” mumlala som a snažila som sa ich ignorovať.
“Hej! Chvíľa strpenia! Prosím ticho!! Chalani!!!” ozvala sa Simona a v ruke držala nejaké papiere. Ona si naozaj myslela, že ja ju budem počúvať. Dokonca ani neviem načo som tu.
“Ehm! Po večeri sa presunieme do obývačky. Ak sa to tak dá nazvať. No je tam super pohodlne a máme aj telku s filmami.” pokračovala Simona a ja som len prekrúcala oči.
“To je program...” zamumlala som skôr pre seba ako pre verejnosť.
“Hej! A nemáte nejakú hudbu? Radšej si urobím disco!” zareval na celú jedáleň Peter a pritom sa postavil na stoličku. Všetci mu začali tlieskať a dávali mu za pravdu. No ja som nemala ani najmenšiu náladu tancovať.
“Dobre baby. Ideme na discooooo...” jačala nadšene Bea. Ja som len sedela na posteli so založenými rukami a jasne som dala najavo, že ja nikam nejdem.
“No ták Veve. Priprav sa už. Nie náhodou by si ty mala mať túto náladu?” hovorila Betka a popri tom sa maľovala.
“Bude aj chľast...” usmievala sa Bea a oči sa jej zaligotali od nadšenia.
“Och..” vzdychla som a začala som sa obliekať do nejakých handier, čo mi pripravila Betka. Naozaj sa mi to začalo páčiť. Dokonca som sa aj sama sebe páčila. Rýchlo som sa vymaľovala a išla som sa im ukázať.
“Super...” zakričali naraz a objali ma. Začala som mať taký zvláštny pocit v bruchu. Žeby nadšenie? Konečne trochu iného pocitu ako smútok, nervy a napätie.
“Ideme ale aj piť. Neboj sa, keď si vypiješ bude ti lepšie.” uisťovala ma Bea, no ja som nechcela piť. Vedela som, že keď sa ja opijem tak to nebude dobré. Potom pôjdem len za Krisom a určite mi nebude vadiť, že som sa snažila nemyslieť na neho.
Niekto nám zaklopal na dvere.
“No baby. Tu je fľaška.” podal nám Peťo jednu fľašu hrušky.
“To akože celá je naša?” opýtala som sa a usmiala.
“Keď ste si zaplatili prečo nie? Do každej izby ide jedna fľaša.” zachichotal sa a išiel ďalej. To ma zmiatlo.
“To akože každý bude ožratý?” vyvalila som oči. Bea ku mne podišla a chytila ma za plecia.
“Veronika a čo si si myslela? Neboj aj ty budeš.” pohladila ma po tvári a ja som sa cítila trochu blbo. Betka otvorila fľašu a už aj nalievala.
“Ale ja chcem aj brzdu...” zamumlala som a Bea mi surovo strčila pohár do ruky. Niežeby som nechcela sa trochu uvoľniť, ale nemala som náladu.
“Ok. Tu je kola.” podala mi fľašku s kolou a ja som sa z nej hneď napila.
“Ideš Veve na ex.” potľapkala ma Bea po ramene a ja som to vypila naozaj na ex. Potriasla som hlavou a zatvárila som sa kyslo.
“Ok idem ja.” zodvihla Bea pohár do výšky a rýchlo jeho obsah vypila. Aj ona sa zatvárila kyslo, no ja som si nalievala už druhý pohár.
“Ok. Idem sa ožrať.” vyhlásila som a baby sa len smiali.
Asi po treťom pohári sa mi začala točiť hlava. Pomaly sa všetci stretávali v obývačke, ktorá bola naozaj veľká a začali púšťať hudbu. Keď som započula melódiu mojej obľúbenej, okamžite som vyšla z izby a ponáhľala sa na miesto, odkiaľ išla. Baby za mnou len kričali, aby som ich počkala, ale oni chceli aby som sa opila. Bolo mi všetko jedno. Vošla som do obývačky a už sa tam vo veľkom zabávalo. Začala som tancovať a pridala som sa ku ostatným.
Zrazu ma niekto chytil zozadu a začal so mnou tancovať. Otočila som sa a bol to Kris. V bruchu som pocítila šteklenie a vedela som, že mu už neodolám. Radšej som sa o to nesnažila, pretože mi to moc nešlo.
Usmiala som sa na neho a on ma začal bozkávať. Znovu som pocítila tie isté motýle v bruchu ako v deň lyžiarskeho, keď sme sa bozkávali po prvý krát.
Bozkával ma a hladkal a nechcel ma pustiť, dokonca ani ja som nechcela odísť z jeho náručia. Cítila som sa konečne šťastne a nechcela som si pripustiť, že robím nesprávnu vec...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár