Mama sedela za počítačom a keď nás uvidela, usmiala sa. Nevedela som, či je tá najlepšia chvíľa sa usmievať. Lenže keď ona je človek a nemá ani potuchy o tom živote mimo ľudskej mysle, nechcela som ju do toho zaťahovať.
Keď si všimla môj výraz tváre, úsmev jej zamrzol na tvári.
“Čo sa jej stalo?” vyskočila na rovné nohy a hneď bola pri mne. Nestihla som ju zastaviť, či povedať, že som v pohode, jednoducho som sa nemohla ani pohnúť.
“Nič, len je trochu vystrašená...” zamumlal Thom a mama ma začala ťahať, aby som si sadla na stoličku v kuchyni.
“Do kelu mami...” chrapčala som. Nedokázala som ani vysloviť súvislú vetu z úst bez toho, aby som sa neprezradila. “Nič mi nie je len... Trochu ma rozrušilo, že... Thomov kamarát sa zabil na motorke...” zaklamala som a ona na mňa vyvalila oči. Pozrela sa na Thoma a on iba potvrdil na mojom klamstve.
“To mi je ľúto...” zamumlala a pohladila ma po vlasoch. Postavila som sa zo stoličky a rozhodla som sa, že viac už nechcem mame klamať, keďže jej nemôžem povedať, že práve sú v meste upíry a nech nechodí von. Aj keby žiadneho upíra neodhodlali zamknuté dvere od zabíjania, ale bola by som radšej, keby som jej to mohla povedať a varovať ju.
“Áno to aj mne...” odvetil Thom a nasledoval ma, keď som sa pohla do izby.
“Mami sme v izbe hej?”
“Okej....” ozvala sa s trochu podozrivým hlasom, ale nechcela som sa nechať rozrušiť aj s tým. Chcela som mať už túto rodičovskú časť za sebou. A tak sa zdalo, že som dlho nemusela čakať, pretože si znova sadla za počítač a začala si dopisovať.
Iba som si vzdychla a pohla som sa do izby.
“Hm...” odvrátil na seba pozornosť a sadol si do stoličky pri stole hneď proti posteli, kde som sa vyvalila.
Pozrela som sa na neho trochu podráždene, ale hneď ma tento pocit opustil.
“Čo?” opýtala som sa nezaujato, pretože som bola dosť vyčerpaná. Dosť mi bolo len z toho, že sú tu upíry a nieto ešte nejaký, ktorí zabíjajú v mojom meste!
“Len, že si si vymyslela naozaj zaujímavé klamstvo...” pritakal a usmial sa víťazoslávne. “Ani mňa by asi v tej rýchlosti nič nenapadlo, na tvojom mieste...” dodal tú poslednú časť vety, ale snažila som sa odignorovať ten povýšenecký tón v jeho hlase.
“Hm...” zamumlala som odmerane. V momente sedel pri mne a hladil ma po tvári.
“Čo sa deje?” opýtal sa začudovane, akoby mu to nebolo jasné.
“Thom netvár sa tak, že sa nič nedeje.” zavrčala som podráždene, lebo som vôbec nemala náladu na dlhšiu konverzáciu. Chcela som mu dať jasne najavo, že ide o moju mamu a o mojich blízkych.
Ale aj napriek tomu sa mi zdal, že je znepokojený a keď som mu to dala najavo, že aj ja, zamračil sa ešte viac.
“Veroni. Pozri. Ja viem, že sa bojíš o mamu, ale dôveruj nám trochu.” množné číslo mi neušlo a hneď som vytušila, že myslel na svojho brata.
“Ty. Chceš. Do toho zatiahnuť Denisa?” každé slovo som pekne pomaly vyslovila, až na poslednú vetu, ktorá mi priam vyletela z úst.
Zvraštil čelo a vedela som, že je po dobrej nálade. To som celá ja!
Vrčala som na seba, pretože svojou náladou pokazím aj jeho náladu.
“Neboj sa on neublíži tvojej mame. Aj keď ťa veľmi nemá rád... Teda.. Niežeby ťa nemal rád...” odmlčal sa a ja som to mlčanie pochopila. Niežeby ma nemal rád, ale on by ma najradšej mal len pre seba. Domyslela som si to už len pre to, čo mi ešte dávnejšie hovoril Thom.
“Tak?” chcela som pokračovať, no on ihneď zmenil tému.
“Ale prosím ťa. Nie je sa čoho báť. Neprišli priamo pre teba a tvojich blízkych. Len čo prídu zrovnáme ich už nie sme takí slabí ako pred tým. Nabrali sme skúsenosti a silu..” znovu sa odmlčal a mne sa zdalo, že to nie je celkom pravda. To ma donútilo sa ďalej strachovať s ešte väčším nasadením, keďže som teraz vedela, že bude chcieť on priamo s nimi bojovať a ani nie je dosť silný proti nim. Veď je jasné, že starí budú silnejší ako Thom s Denisom. A ku tomu všetkému sú v presile.
Iba som si vzdychla a bolo znieť, že to bolo plné obáv.
“Ja sa o teba... Bojím.” priznala som sa a vydýchla som.
Jemne ma pohladil po tvári a pobozkal. Hladkal ma a snažil sa ma upokojiť. Dokonca sa mu to aj naozaj podarilo, aspoň na chvíľu...
(66- deň)
Dva dni som prežila, no nemyslím, že na tretí sa mi bude nejako obzvlášť dariť. Aj keď polícia si začala všímať vraždy v tomto malom meste, ktoré sa za posledné tri dni znásobili, nebola som si tak celkom istá, či sa to niekedy skončí. Strašne som sa bála, dokonca aj silnejšieho vetra, ktorý sa v noci ozval za mojím oknom. Bála som sa sama prejsť po ulici, keď už bola trochu tma. Bála som sa ísť do školy a zo školy. Bála som sa čo i len nadýchnuť a nemyslieť pri tom, že či to zajtra prežijem alebo či to prežije niekto z mojich kamarátov. Aj keď sa ma Thom snažil presvedčiť, bála som sa. Aj keď pre mňa chodil do školy a brával ma aj domov, nedokázala som sa zbaviť strachu, že budem čo len minútu sama.
Dnes to nebolo o nič lepšie. Čakala som v šatni, kedy príde pre mňa a začínalo mi to byť trápne, že pre mňa chodí ako poslíček. Keď som mu to povedala, že ako sa cítim, iba sa smial a povedal nech nie som smiešna.
Keď konečne prišiel a ja som utekala do auta, pretože pršalo, všetci sa za mnou pozerali. No keď som otvorila dvere od auta, zháčila som sa. Za volantom sedel upír s úsmevom na tvári a aj napriek tej situácii v meste, sršal celý optimizmom.
“Čo tu TY robíš?” ukázala som na neho prstom a osobu som poriadne zvýraznila. Bola som zhrozená a vôbec som nechcela nastúpiť do auta s Denisom.
“No ták, poslal ma Thom. Má nejakú neodkladnú prácu a mal som ťa vyzdvihnúť. Tak sorry no...” zasmial sa. Zrejme ho ešte viac nadchlo, že som ho tam nechcela.
Nemotorne som nastúpila a zabuchla som dvere.
“Tak. Čo je nové s vašimi upírskymi záležitosťami?” snažila som sa o miernejšiu náladu, ale zrejme mi to nevyšlo.
“Ech. Ani sa nepýtaj. Čo je nové v tvojom ľudskom svete?” zachechtal sa na zmene témy, no ja som nechcela odbočiť.
“Nič. Odpovedaj.” znovu som ho nakopla, aby hovoril.
“Nič.” tak to bol akoby úder pod pás.
Hnusný upír! Vrčala som vo svojej hlave.
Nálada sa mi nijako nezlepšila, no on mal na rozdiel odo mňa naozaj úžasnú náladu.
“Kam vlastne išiel Thom? Čo musí vybavovať?”
“Vieš, to nie je nič pre teba. A keď sa to rozhodne ti sám povedať, nech sa páči, ale ja nejdem riskovať, žeby ma “roztrhol””. tie úvodzovky som si jasne vedela predstaviť.
“Och.” ofučala som sa a ponorila som sa hlbšie do sedadla. Prekrížila som si ruky na prsiach a čakala som, že začne.
“Dobre no. Je... Išiel skántriť jedného z nich.” úplne nadšene a šialene sa na mňa pozrel a ja som myslela, že mi vyskočí srdce z hrude. Zatočila sa mi hlava a zbierala sa vo mne hystéria.
“A ty si mu nešiel na pomoc?!!” začala som v panike kričať a on sa iba smial na mojom výbuchu emócii.
“Ach jaj. Chcel byť na to sám a ty by si nemala ísť ako domov. A nemal by ťa kto chrániť.” odvetil a ja som myslela, že ho v tom momente zaškrtím.
“Ale ja by som to vydržala!!! Čo by som nevydržala je, že by sa mu kvôli TEBE niečo stalo!!” kričala som ďalej, no on si to vôbec nebral ku srdcu a iba sa usmieval.
“Dobre toto mu môžeš potom vysvetliť, keď sa vráti.” smial sa ďalej a jeho optimizmus mi začal liezť na nervy. Otočila som sa a vykukla som von bočným oknom.
“Len mu ver.” ubezpečoval ma a ja som prvý krát počula, že je vážny. “Neboj sa o neho, je silný a nič sa mu nestane. Keby som vedel, že ten ciciak je taký silný a drsný, tak by som ho nenechal samého.” zaškeril sa na mňa. Nemala som slov, ale napokon ma predsa napadla jedna uštipačná poznámka.
“No, čo sa stalo? Zlý upírsky braček je vnímavý, na svojho dobrého upírskeho bračeka?” zagánila som na neho, keď sa rozrehotal. No ani nebolo od toho ďaleko a zrejme som už len čakala, že kedy to na neho príde, keďže ma to až tak nerozčúlilo a neprekvapilo.
“Pekne. Tak som sa už dlho nesmial. No vlastne nie je mi až taký ľahostajný. Hlavne, keď ide o boj. To by som si nenechal ujsť celú tú zábavu.” smial sa ďalej a starosti zrejme hodil už dávno za hlavu.
Mne sa to nejako nedarilo, keďže som bola predsa len smrteľník s obyčajným ľudským životom. On bol predsa upír a dokáže sa sám ochrániť, keď sa niečo stane alebo by došlo ku tomu najhoršiemu.
No aj napriek tomu som si nemohla predstaviť, že môj Thom bojuje s ďalším upírom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár