Tak sa to stalo aj mne. Dnes. A pritom ešte včera to bol úplne nádherný deň.
Prišla som po týždni domov a konečne som mohla byť s ním...s ním a sama. Milujem také chvíle. Milujem, keď sa rozprávame o všetkom možnom, milujem tie nežné slová, ktoré tak hrejú, milujem jeho vôňu, milujem na ňom všetko. Je úžasný, nenahraditeľný a je MôJ!
A dnes? Dnes sa topím v slzách, dnes sa hádam, dnes som smutná, dnes nejem (a to inokedy jem ako s pásomnicou v bruchu), dnes je všetko čierne, dnes myslím na zlé veci, dnes mi je na nič...
A prečo to všetko? Pretože som citlivý človek a ....a ide to strašne ľahko a nálada je preč.
Ale keď mi vlastná sestra povie, že niekto koho mám neuveriteľne rada je prijebaný a pritom ho nepozná a nevie aké úžasne srdce má, keď mi vlastná mama vyčíta, že som nešla na chatu (a pritom som chcela len ušetriť, keďže druhá dcéra utráca aj za mňa) a mnoho iných vyčítaných vecí, ktoré nestoja za vymenovanie, keď kamaráti na vás kašlú, keď máte tú najhoršiu spolubývajúcu, akú ste mohli dostať, keď mesto, v ktorom som sa rozhodla žiť nasledujúcich 5 rokov je mesto, ktoré som znenávidela už po prvých mesiacoch žitia tam, keď .... tak sa to všetko kopí a trápi ma stále viac vecí. Nezvládam to. Nezvládam svoj život, seba, rodinu, všetko.... je toho na mňa veľa.
A preto práve dnes ma napadali také veci, na ktoré som myslela len po vytrhnutí srdca z hrude. Dnes som ale mala srdce na svojom mieste, ale aj tak....dnes som chcela, aby moje oči ostali zatvorené už navždy!
Pri takej myšlienke mi vyšli slzy prúdom a robila z nich mláku na stole. A vtedy prišiel za mnou môj anjel strážny a pošepkal mi do ucha, že aj keď je najhoršie VŽDY je pre koho žiť! Uvedomila som si, že mám pri sebe človeka, pre ktorého sa žiť oplatí...a preto oddnes žijem pre neho, kvôli nemu a s ním! NAVŽDY!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár