prečo ho nemôžem dostať z hlavy?
Stále iba otázniky
a za nimi žiadna odpoveď.
Iba kopa sĺz, čo sa v noci narodia,
a cez deň za úsmev dokonale schovajú.
Kedysi ma napĺňal šťastím
a teraz...akoby sa po ňom zľahla zem.
Jednoducho nie je.
Ostali len spomienky a bolesť.
Bolesť, ktorej sa musím pozerať tak často do očí
a ona akoby nepoznala zľutovanie.
Mučí ma ďalej,
a vyvoláva vo mne beznádej.
A ja sa bojím toho, že beznádej otvorí bránu dokorán,
a tam nájdem už iba smrť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár