Bol posledný deň v roku. V roku, kedy sa toho udialo mnoho, vrátane dní plných radostí, smútku, ale i neistoty, čo bude ďalej. V poslednú dobu nemôžem povedať, že som šťastný človek, aj keď to možno tak niekedy nevyzerá iba ja sama viem, ako to je naozaj. No v ten posledný deň som sa konečne úprimne usmievala, cítila som sa dobre, ba dokonca som sa počula smiať. A to všetko išlo zrazu tak ľahko, samé od seba. A vtedy som si uvedomila, že možno sa už konečne prestanem trápiť a zase bude všetko dobré. Aj bolo. Odbila polnoc, všetci sme si zablahoželali šťastný nový rok a ja som sa vybrala von. Cítila som nesmierne šťastie. Bola som šťastná, nič ma netrápilo, sledovala som len ohňostroj a z chuti sa smiala. Povedala som si, že tento nový rok bude asi super. Bolo to naozaj krásne. A teraz? Sedím doma v teplúčku, no aj tak mi je zima, rodičia sú niekde dole v obývačke a návšteva, ktorú sme mali sa už pobrala domov. A ja sa zrazu cítim strašne osamelá, smutná, už aj úsmev opadol a mne je znova na nič. Čím to je? Prečo sa tá nálada zrazu len tak, z ničoho nič zmenila? Žeby ma stále držali myšlienky na neho? Možno. Možno to, že som si myslela, že v novom roku to už bude dobré celkom pravda nebola...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
millie  1. 1. 2010 11:31
Škoda, že šťastie je len chvíľkové.
Napíš svoj komentár