A tak v tomto priestrannom byte pozorujem sám seba. Aha, tu mám oči – budú modré po otcovi. Tu budú vlasy, trocha zmeny – po mamke – kučeravé a čierne. Ďalej som si narátala štyri končatiny, ešte neviem k čomu ich budem potrebovať, ale rodičia mi to všetko vysvetlia.
A tu – počujem akýsi zrýchlený tikot, ako nástenné hodiny v našej kuchyni - tik –tak...
Mám tento zvuk rada a hneď som si naň privykla. Žeby to bolo moje srdiečko?
Ubehlo pár dní. Mamka, predtým taká usmievavá a naradostená, odrazu zosmutnela. Navštívila akéhosi uja v bielom a on jej povedal o mne. Zareagovala nezvyčajne. Zľakla sa, zvlášť keď ten istý ujo s čiernymi fúzami dodal, že môže ísť na interupciu.
Také slovo som ešte zatiaľ nepočul, je to doteraz najťažšie slovo zo všetkých, ktoré poznám.
Interupcia, čo to asi bude?
Mamička je naďalej smutná. Občas si dlaňou nahmatá vlastné bruško, akoby sa chcela presvedčiť, že som sa tam nasťahoval. Aký signál si mám zvoliť pre rozhovor s ňou?
Nastal večer, naši zostali sami v kuchyni. Predtým uložili do takej krásnej izby na nočný spánok moje dve sestričky. Trochu som im závidela hračky a postieľky ale zatiaľ sa najlepšie cítim u maminky. Rodičia sa tlmene rozprávali. Z diaľky moje ucho zachytávalo zvon matkinho srdca. Bilo tak strašne rýchlo. Som trochu zvedavá o čom sa zhovárajú. Začala mamka, že budú mať dieťa. Otec na túto novinu zvraštil čelo, zostal nemo sedieť . O chvíľu však začal rozprávať o číslach, že máme auto len pre 4 osoby, že nemáme ďalšiu izbu /netreba bude mi stačiť spoločná/, že treba zohnať kočík, napokon povedal, že má malý príjem. Potom bolo znovu ticho, zase asi rozmýšľal ako správny otec. Pošepol mamke:
„Dáš si to vziať!“ Myslel tým mňa? A prečo dáš? Keď pri mojom zrode bol aj on?
Mama má za sebou pár nocí bez spánku a s ňou aj ja. Dívala sa na tmu v okne premýšľala. Občas sa jej v oku zaligotala slza. Bdela som s ňou , mám pocit, že tu ide tak trochu o mňa.
O tri dni po rozhovore z otcom, mama pohladila sestričky a tatinovi povedala, že ide... Vykročili sme, ocitli sme sa v meste v bielej budove, vyviezli sme sa výťahom a vošli sme do akejsi bielej sály. Všetci sa usmievajú aj sestričky aj pani doktorka. Uložili ju na taký smiešny stôl a povedali, že ideme na to. Ale na čo? A kde pôjdeme? Na druhom konci počujem plač mojich starších kamarátov. Zrazu zažali silnú lampu, vedľa postavili vedro. Idem sa radšej ukryť viac do tieňa svojho domčeka. Zachytávam akési hlasy: „Budete spať, sestrička injekciu.
Pokojne dýchajte. Môžete začať pani doktorka.!“ Vidím kovové čudo, ktoré sa rýchlo približuje do môjho bytu. Čo to? Vymetá každý kút. A , á , á, á, pomóóóc!!!!!!!!
Je nedeľa, navonok pohoda. Naši sú všetci na prechádzke. Mamka zbadala kočík a neviditeľné slzy sa jej vykotúľali z očí. Viem, mala som byť a nie som!
OTEC, MAMA, ODPÚŠŤAM VÁM!!!!!!!!!!!!!!!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
to decko same o sebe nevie...tento blog akoby hovoril že interupcia je zlá...no neviem ako by si sa zachovala ak by ti domov došla 15.ročná dcéra ,,mama som tehotná,, určite sa budeš tešiť že sa na diskotéke kurvila s futbalovou jedenástkou že jo?
3
zvláštne že odporcovia interupcie sa už nedokážu pomaly na nič iné zamerať než na sprosté citové vydieranie
4
ludia co je to s vami?sak je to pekny pribeh,taky podobny som uz citala,je to pribeh a berte ho aky je neviem preco sa @1 nad tym takto pozastavila ja nehovorim,ze ono je to dobre zobrat si ho ale je to tak ako to je v dnesnej dobe je to uz cosi normalne and cim sa mi sice rozum pozastavuje ale nemozem s tym nic urobit.....a ten monolog je dobre napisany,jasne,ze dieta o sebe nevie ale ona napisala co napisala,je to jej tvorba nie je to hned cois na to aby sa niektoi ludia kao ty roculovali,ze je to citove vydieranie.....
Napíš svoj komentár
proste sa mi zježili vlasy a ...
nechutne citové vydieranie... To dieťa o sebe samo nevie KURVA!!!!! JA NEVRAVIm,že interupcia je dobrá. Nechcem tu ZNOVA vystupovať ako bezcitne zviera ale tento blog je kus chorý...
Je síce dobre napísaný.... ale....
je to zle..
Je to necitlivé... a malý príjem je síce hlupy dovod,ked už maju dvet deti,tak to tretie už nebude také zložité a nemala to robiť ale je to predsa len jej vec!!!