Dr.Love

...z denníkových zápiskov Dr.Love:

20. marec 2007
Pochválená buď naša vláda, ktorá vyhlásila sobotu dňom bez uhladeného účesu, serióznej tváre a kávy z automatu!

Pravdupovediac, nie je mi veru čo závidieť. Nevyvaľujem si šunky na slnečných Bahamách, neskrášľuje ma ženská v šialene krátkej minisukni a dokonca ani nie som ovešaná nákupnými taškami z každej strany. Namiesto toho mám na sebe flanelovú košeľu veľkosti XXL a kropaje potu mi stekajú po tvári , čiže stupeň mojej ženskej príťažlivosti a šarmu klesol nebezpečne na nulu. Pripomínam ufrflaného robotníka s minimálnou mzdou, ktorý sa nemotorne terigá so skriňou svojho priateľa na piate poschodie, keďže nosnosť výťahu je len do 200 kíl. Ach, Robo!

Avšak vždy lepšie ako byť po uši zahrabaný v zažltnutých papieroch, ktoré snáď ešte prežili komunistov. Nelákajú ma ani vybavovačky v podobe fádnych telefonátov a lízanie korešpondenčných známok. Jedinou iskierkou nádeje, akým-takým záchytným bodom v našej kancelárii sú veru len tie nástenné hodiny. To by ste mali vidieť tie nefalšované úsmevy, keď je malá ručička na osemnástke a my hromadne dvíhame tlsté zadky z nepohodlných stoličiek! Pche, účtovníčka. Ako ma len taká blbosť mohla napadnúť ? Zaiste ma v ten deň bohovsky bolela hlava alebo som bola pod vplyvom istých omamných látok, keď som sa vo vyžehlenom kostýme, s kvapkou drahého parfumu a žuvačkou v ústach vybrala na prijímací pohovor.

Dnes už viem, že funkcia úradníka je dobre premyslená samovražda. Najskôr skáčete po plafón, že máte prácu, po akej ste túžili celý život, avšak po necelom mesiaci začínate mať vážne psychické problémy a ten každodenný kolotoč vás proste žerie. Preto sa nečudujem, ak mi jedného dňa zaklope na dvere Zubatá a ja sa jej s obrovskou vďakou hodím do náručia. Alebo nájomní vrahovia...tí sú úžasní. Smrť na počkanie, na zlatom podnose a ešte vám k tomu pridajú aj obrúsok.

Síce v dnešnej dobe sa vám už len ani zomrieť neoplatí. Všetky tie záležitosti okolo pohrebu, truhla, rozlúčka s nenažranými príbuznými, kvety-dajme tomu aj tie najlacnejšie, trebárs zo záhradky, závet, formalitky, kondolencie a slzy pretvarovaného zúfalstva. Blá, blá, blá. Ďakujem, nechajte si to. Život je síce boj, je to skurvený zápas s časom, tvrdý úder v ringu ale vo dvojici je to všetko predsa len o niečo jednoduchšie, aj keď človek nikdy nevie.

Ako žena v najlepších rokoch s pevnými trojkami som nikdy nemala problém nájsť si partnera a bláznivo sa zamilovať hoci i do predavača hot-dogov. Áno, som takpovediac sentimentálna ako tie priblblé španielske telenovely s kolumbijským producentom a preto často nevidím realitu. Alebo si odmietam pripustiť, že muž, ktorý tlčie svoju priateľku, nie je pravdepodobne súci mojej lásky.

Žiaden z týchto vzťahov však neľutujem. Ranili ma, spôsobili mi ukrutnú bolesť pri srdci, množstvo večerov s hygienickými vreckovkami, avšak priniesli aj množstvo zážitkov a poučení do budúcnosti. Posilnili ma a postavili na nohy ako ranný dúšok kávy. Som silná osobnosť a jedno či dve zakopnutia ma veru z miery nevyvedú. Najmä keď som už tak ďaleko a moje adidasky sú úplne rozpadnuté. Cesta za láskou je ťažká, zdĺhavá, spočiatku chutí ako med ale potom páli ako oheň ale pocit, keď ju nájdete, stojí za všetky drobné. Som odborník na lásku, som Don Juan v sukni a s vyholenými nohami, som Dr.Love.


Kontaktujte ma na čísle lásky.
Vyriešim vaše trable vo vzťahu.
Nefunguje vám to v posteli?
Ľúbi ma, neľúbi ma. Ľúbi neľúbi, neľúbi ľúbi...margarétky predsa nerastú večne !
No tak, máte predsa mňa.
Poradím, vyriešim.
Diskrétne, bezplatne, inkognito.


24.apríl 2007
Ak potrebujete radu od doktora lásky, plačete na nesprávnom hrobe. Zatvorené.

Ďalšia kapitola za nami.
Žeby balada?
Na dverách CLOSED.
Hlas z odkazovača.
Zlatá brána, ku ktorej neexistuje kľúč.
Robove fotky v smetnom koši, na cimpr-campr.
Aj Dr.Love je len človek!
Neprebudí ju už žiaden bozk od krásneho princa...už nikdy.

A Ruženka sladko spí naveky.

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu