Je akousi samozrejmosťou, že pokiaľ sa vám v jednej oblasti nedarí, skúšate to dovtedy, až máte toho plné zuby a poviete si dosť. Tak som odišla z výtvarnej, španielčiny a z baletu ma vykopli so slovami, že zo mňa veru primabalerína nikdy nebude.

Sila ľudského ducha však spočíva v tom, že pokiaľ chcete v tomto svete prežiť, nevzdávate sa. Hrdo vstanete, baletnú sukničku a špičky vyhodíte do koša a skúšate to niekde inde. Keď sa nepodarí na prvý krát, podarí sa na druhý. Ak nie na druhý, tak na tretí už určite. Už teda chápete, prečo som sa dala na ženy?

Celé sa to začalo v jeden večer, asi keď som mala dvadsať. Bol to jeden z tých sychravých novembrových dní, kedy sa nedá robiť nič iné, ako sedieť zavretý medzi štyrmi stenami internátnej izby, počúvať stony od vedľa, zohrievať sa pri šálke čaju a drviť sa na skúšku. Práve som sa spamätávala z jedného rozchodu, lebo napriek stredoškolskej skúsenosti som sa nevzdávala nádeje, že jedného dňa stretnem toho pravého. Tak mi treba, pomyslela som si. Poznanie, že všetkým ide iba o sex, bolo pre mňa zdrvujúce. Na vysokej to platilo dvojnásobne a u švédskych študentov trojnásobne. Teda ak rozumiete, ako to s tými „Švédmi“ myslím.

Z mojich myšlienok ma prerušil Sváťo. Volal sa Svätopluk ale od všetkých chcel, aby sme ho volali „jak u babičky na Moravě.“ Napriek českým koreňom hovoril súvisle po slovensky. Bol to jediný správny chalan, ktorého som poznala. Teplý.

-Peter? - pozrel sa na mňa a pobozkal ma do vlasov.
-Hej.
-Zlatíčko moje, dokedy sa ešte budeš trápiť? - súcitne sa ma opýtal.
-Dokým dáku neprefikneš.
Zasmial sa. –Tak to bude asi na dlhšie.
-Uhm.

Vzdychol si. –Pozri sa, - pokračoval, - každý rozchod je nepríjemný. Nezáleží na tom, či ste spolu boli mesiac alebo dva roky, vždy je to ťažké a bolestivé. Hlavne pre ženu. Ale snáď tu teraz nepresedíš svoju mladosť, kým kvet tvojho žitia opadne a on si zatiaľ bude behať po svete a obšťastňovať ženy v rozpuku?

Sváťo mal slabosť pre romantické frázy.
-Ale keď ja ho asi milujem.
A vzápätí vás dokázal schladiť krutou realitou:
-Vyjeb sa naňho a poď so mnou do baru.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
alysia  10. 7. 2009 15:22
tepli kamarati su NAJ

dobre pokracovanie ( mohlo to byt aj dlhsie )
 fotka
mirkova  10. 7. 2009 19:29
šak dlhšie píš, nenapínaj nás tak...ale dúfam, že toho pravého ešte nájde...keď si poriadne užije
 fotka
snehovavlocka  10. 7. 2009 20:05
druhú časť som prečítala, k prvej sa ešte musím dostať som zvedavá, čo sa vykľuje
 fotka
pettulqa  7. 8. 2009 16:10
uplne supeer
Napíš svoj komentár