Myslím si, že Sváťo teplý nikdy nebol. Teda nie v pravom zmysle slova. Na strednej bol síce outsider, priatelil sa s lesbičkou, čítaval komiksy s nahými chlapcami a údajne si v škole vytypoval sotva trinásťročného chlapca, do ktorého sa až po uši zamiloval, ale nikdy to s chlapom nerobil. Vsugeroval si že vie, aké je to prebúdzať sa každé ráno vedľa milujúcej ženy, cítiť vôňu jej vlasov a chuť jej tela. Hovno vedel.

Či som Sváťa chcela? Nechcela. Bol to pekný kúsok s rímskym profilom, modrými očami, prísnymi perami a dobrou postavou. Spájalo nás však čosi posvätné a vzácne, čosi, čo len tak na každom kroku nenájdete, akási hranica, ktorú sme si obaja netrúfali prekročiť, pretože inak by bolo po našom Človeče nehnevaj sa, amfiku, tenise, lupačkách s džemom, jahodách s cukrom, ktoré mi vždy nosil na intrák, keď bol cez víkend u dedka a babičky, proste po všetkom. A okrem toho som mohla pred ním chodiť nahá, čo mne vyhovovalo a jemu to bolo srdečne jedno.

Sváťova diskutabilná homosexualita mala aj svoje výhody. Vedel sa obliekať. Nebol to však typ buzny v ružových vzdušných košeliach, havajských kvietkovaných vzoroch či naopak snobských oblekoch s drahou voňavkou. Sváťo mal proste v krvi, že keď ide človek do divadla, nedá si predsa na seba vyšúchané rifle a depešácky mejkap. Bol natoľko inteligentný, že si strihal nechty, nosil čisté ponožky, umýval si vlasy a zuby a holil sa. Po chlapcoch vo vyťahaných svetroch bol pre mňa Sváťo niečím nepochopiteľným. Bolo príjemné vykračovať si vedľa udržiavaného homosexuála a cítiť na sebe žiarlivé a nenávistné pohľady svojich sokýň.

V ten večer sme do Véčka prišli relatívne skoro. Véčko bol vysokoškolský klub a kto v ňom aspoň raz nebol, akoby ani neexistoval. Po náročnom dni a tých nezmysloch na katedre posedenie s priateľmi veru dobre padlo. Sváťo objednal dve pivá.

-Ja nebudem, - zastavila som ho
-A čo chceš celý večer presedieť pri malej kole? Dve veľké, poprosím. A niečo tvrdé tuto pre slečnu.
-Môže byť gin? - navrhol čašník.
-Nič lepšie nemáte? Dajte nám to najlepšie, čo v tomto podniku máte.
-Ako si pán praje.- Zapísal si našu objednávku.
-Šibe ti? - poklopkala som ho po čele.
-Klídek, ja platím. Babička mi poslala nejaké prachy. A žiaľ je najlepšie spláchnuť alkoholom. To si pamätaj. Hm, pán hlavný, - zakričal, - a ľad k tomu nebude?
-Tu nie si v Amerike, - podpichla som ho.
-Gabi, nemáš nejaké drobné? Rád by som si dal niečo zahrať v jukeboxi.
-Hovoril si, že babička ti niečo poslala.
-No hej, - odvetil, - máš pravdu. Hneď sa vrátim.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
mirkova  11. 7. 2009 10:37
ten Sváťo je dobrý či zlý?
2 
fotka
alysia  13. 7. 2009 02:24
tie pohlady poznam

tiez mam kamarata tepleho
Napíš svoj komentár