Viki bývala v jednej z tých betónových džunglí, ktoré rástli za socializmu ako huby po daždi. Hore sme sa tuším vyviezli výťahom s nosnosťou do 300 kilogramov. Ale to sú len približné údaje.

S tými platňami neklamala. Mala fantastickú zbierku Depeche Mode, Pink Floyd, Rolling Stones, akejsi fínskej rockovej kapely a zakázaných Sex Pistols. Dievčenská Marika a chlapčenský Mekky v svetri boli viac-menej do počtu.

Garsónka bola zariadená skromne, ale mimoriadne útulne. Najväčšiu časť izby zaberal rozkladací károvaný gauč, ktorý sa pod ťarchou plyšových zvieratiek takmer strácal. Vedľa neho stálo čosi drevené so šuflíčkami, čo malo zrejme slúžiť ako odkladací priestor na hodinky, kľúče a iné somarinky. Oproti gauču bol čiernobiely televízor a v rohu miestnosti sa krčila zanedbaná knižnica. Celá miestnosť bola prečačkaná ruskými bábikami, porcelánovými sloníkmi a voňavými sviečkami. Najväčšou pýchou izby bol však starý gramofón a podľa zaprášenej ihly sa nepoužíval tak často, akoby si to zaslúžil. V drobnej kuchynke hučal tranzistor a na stole sa kopili nezaplatené účty.

-Páči? - spýtala sa ma Viki a doniesla mi z chladničky limonádu.
-Páči.

Zvyšok si pamätám už len matne. Prestal hrať tranzistor a zhaslo svetlo. To bude tou búrkou, hovorí Viki a hľadá poistky. Odniekiaľ donesie lampáš. Zapáli sviečky. Hudba začne opäť hrať. Je to na baterky, vysvetľuje. Zrazu cítim jej ruku na mojom stehne. Čo to robíš, pýtam sa. Ona že sa jej páčim. Že už v bare som sa jej páčila. Ja nato že či je lesbička. A ona že hej. Že má rada dievčatká, niečo v tom zmysle. Vyzlieka mi tričko, hladká mi prsia a hrá sa s mojimi bradavkami. Pýta sa, že či sa mi to páči. Ja nato že hej, však som opitá. Smeje sa. Nežne ma bozkáva. Drží ma za vlasy a hľadí mi pritom do očí. Robí také fantastické veci s mojim zadkom, až z toho šaliem a mykám sa. Ona sa pýta, že či som v poriadku. A ja že hej, len som na zadočku hrozne šteklivá. Zase ten jej oslnivý úsmev. Jej ruka ide nižšie, nižšie...čierne vlasy, čierna pička, skonštatuje. Pohľad mi padne na jej francúzsku manikúru. Že či to chcem. Samozrejme, Viki, chcem ťa. A jej prsty idú hlbšie a hlbšie, och bože, a potom jej vlhký jazyk, panebože, je to také krásne, krásne, krásne...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
mirkova  12. 7. 2009 20:15
krásne, krásne, krásne...citujem ťa aj konštatujem pravdu...a tá čierna pička ma dostala
 fotka
alysia  14. 7. 2009 03:39
@mirkova nebudem sa opakovat

vau ... taketo pokracovanie som necakala
Napíš svoj komentár