Moje lásky, 6.časť

Zažili ste už niekedy ten pocit, keď ste sa zobudili po opici a vedľa vašej hlavy mastilo asi desať Vietnamcov karty? Ja hej. V tej chvíli som vážne nevedela, či ma uniesli alebo je to len jeden z mojich ďalších bizarných snov. V prípade, ak ma uniesli, som sa práve stala obeťou štokholmského syndrómu. Tí Vietnamci sú s tými svojimi ázijskými skomoleninami a ryžou v mištičkách vážne na zožratie. A ak je to len sen, nech sa už čo najskôr skončí.

-Dobré ránko, - popriala mi Viki.
Aha, a je tu ešte jedna vec, spomenula som si na včerajšiu noc. –Kto sú títo ľudia? - nechápavo som sa spýtala.
Viki sa zasmiala. –To sú len moji priatelia.- A začala mi rad radom predstavovať všetkých tých šikmookých mužíčkov s ich navlas rovnakými menami, ktorí moju prítomnosť nebrali na vedomie a hrali ďalej.
-Ospravedlňujem sa, ale pečivo práve došlo. Ale Melánia sa čoskoro vráti z Jednoty.
-Kto je Melánia? - odpila som si z čaju.
-Ach, Mel...moja spolubývajúca.

To „spolubývajúca“ znelo vyhýbavo. Niečo ako „chápem že sme spolu spali, ale nemusíš vedieť všetko.“ Tipovala som ju na jej priateľku alebo veľmi tolerantnú milenku. Niečo z toho.

-Kde je tu kúpeľňa? - opýtala som sa.
-Prvé dvere vľavo. Zavolaj, keď budeš chcieť namydliť chrbát, - prehlušovala Viki Program pre najmenších a roztomilo sa zachichotala.
-Neboj sa, hádam to nejako zvládnem aj sama.

Naložila som sa do vane s horúcou vodou a v hlave som sa snažila usporiadať si myšlienky. Obyčajne sa mi cudzie hygienické zariadenia hnusili. Aj do sprchy na intráku som vošla jedine v žabkách. Toto však bolo niečo úplne iné. Viki bola moja...čo vlastne bola Viki? Moja milenka? A neznie to trošku smiešne a unáhlene? To že je ona lesbička ešte neznamená, že aj ja som na dievčatká. Jednoducho to bol len úlet. Príjemné povyrazenie, ktoré sa už viac nezopakuje a nikto sa o ňom nedozvie. Možno tak Sváťo. Hej, Sváťovi to poviem, ten sa bude diviť. Ako božskú Gabi znásilnila mladá lesba.

Niekto zaklopal. Vošla Viki v nohavičkách a s deväťdeckou od kompótu.
-Tak ma napadlo, že či by si si nedala čerešne. Zavárali sme. Alebo ríbezľový lekvár? Máme aj egreše.
-Poď ku mne.

Myslím, že niekde tu som sa stala lesbičkou. Asi po treťom čísle. Pozrela som sa na hodinky.
-Panebože, už je toľko hodín? Musím utekať na skúšku, inak ma vyrazia. Stretneme sa ešte niekedy?

Schytila mi zápästie a narýchlo načmárala číslo. Mala prekrásny rukopis.
-Viki je vždy pripravená, - zasmiala sa a ukázala mi pero.
-Vždy pripravená.

V chodbe som sa zrazila s Mel.
-Nezostaneš na raňajky? – opýtala sa, pravdepodobne zo slušnosti.
-Prepáč, ale už aj tak meškám.
-Moment, - s maslovým rožkom si ma odviedla na bok, - je rozkošná, že?
-Nerozumiem.
-Dávaj si na ňu pozor. Zdanie klame.
Krava sprostá.
-A skontroluj si peňaženku, - zakričala na mňa.

Obula som si lodičky a už ma nebolo.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu