Ocko

- My sme červení? - spýtal sa ma v poslednej tretine zápasu.
- Bieli.
- A aký je stav?
- 1:1. Máš to hore v tej tabuľke.
- Takže to skončilo nerozhodne?
- Nie. Ešte bude nasledovať predĺženie.

Môj ocino. Zarytý odporca kolektívnych športov, zamestnancov štátnej správy a maminej rodiny z Turian. Miluje pivo, červenú farbu, Chorvátsko, Spektrum a dvanásťhodinový spánok.

Nenosí oblek a kravatu, do školy ma nevozí na striebornom BMW a vreckové mi dáva 10 euro mesačne. V skrini má dvadsaťročnú páperku, na chatu vláči životu nebezpečné predlžovačky, návšteve ponúka zásadne pomaranče a v peňaženke nosí srdiečko pre šťastie, ktoré som mu venovala asi pred ôsmimi rokmi. V priebehu desiatich minút kúpi v obchode s elektronikou chladničku za 18 litrov a o dva dni nato sa sťažuje predavačke pri pokladni, že ten stroj mu zarátal o jednu pivovú fľašu menej.

Zbožňuje guláš. Na raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. Zbožňuje moju maminu. Na raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a príležitostne si z nej ďobne aj po šiestej hodine večer. A že z čoho má potom také bruško.

Je to moja najlepšia kamarátka. Nie taká, s ktorou si lakujem nechty, češem vlasy, nakupujem a zahováram, že v tých rifliach nemá naozaj veľký zadok. Je to chlap, ktorý vie o mne takmer všetko. O mojom prvom menzese, platonickej láske, prvej cigarete, prvom prásku a hlavyzresetovaní. Pri ňom mi to ide akosi samo. Nekrúti pohoršene hlavou, keď sa pred ním vyjadrím neslušne a neposiela ma kľačať na hrach, keď vyťahujem tajomstvá o akcii Silvester.

Spáva zakasaný v panáčikovom pyžame a s ponožkami, zakuklený do periny ako motýľ, pri posteli s kuchynskými utierkami, sluchátkami a vystretou pravou rukou. Občas sa zobudí o druhej v noci, sadne si do prúteného kresla v chodbe, polhodinu si číta nemčinu a potom ide zase spať.

Má obrovský zmysel pre humor. Červenú favoritku, ktorú pôvodne sľúbil bratovi, jedného dňa bez slova predal. Na dvanáste narodeniny mi daroval svetlo na bicykel a mame namiesto kvetov poslal ako dôkaz lásky štyri kávové zrná v mikroténovom sáčku, ktoré sa mi cestou v autobuse kompletne roztopili.

Milujem spôsob, akým sa hrá s uchom, keď o niečom premýšľa. Smiešny zvuk ktorý vydáva, keď chlípe kávu. Jeho menčestrovú košeľu, v ktorej je fakticky fešák. Štrkot kľúču v zámke, ktorý ma vždy donúti vstať od počítaču a objať ho ako malé dievčatko. A hlavne jeho úprimné orieškové oči, ktoré mám pred sebou pri písaní tohto blogu...ĽÚBIM ŤA.

 Vyznanie

15 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu