Prvotná fáza zamilovanosti je niečo úžasné: sedíte si na oblaku, hompáľate nohami, popíjate Havana rum a všetkým bláznom bažiacich po materiálnej kultúre odkazujete, aby sa na moment zastavili, pozvali svoju manželku na večeru, navštívili chorú matku v nemocnici a dcérke zaspievali na dobrú noc. Finančnú krízu, zemetrasenia v Taliansku a rozpustenie českého parlamentu máte hlboko v paži a zdrojom vašej pozitívnej energie je jeho rozvrh hodín totožný s tým vašim. Deň, keď sa vaše pohľady náhodne stretnú, by ste najradšej celý pretancovali. Na obede si vás získa svojim zmyslom pre humor, o týždeň úsmevom a keď vám cez veľkú prestávku odzdraví, od radosti by ste vyobjímali celý svet a vytvorili tak nový svetový rekord v sociálnej interakcii.
Po čase však všetky tieto pubertálne prejavy sympatii upadnú do stereotypu. Do koša zahadzujete zamilované lístočky, ktoré ste si tajne posielali cez matematiku a na jeho inicály na školskom wécku si beriete špongiu. V predstavách sa s ním rozvaľujete na gauči, z kastróla vyjedáte kolienka s vajcom, vzájomne si hľadíte do očí a počúvate všetky tie krásne veci, ktoré si hovoria len zamilovaní. Dávate sa na dráhu spisovateľa a spoločným perom píšete knihu vášho života, ktorá sa za posledný mesiac stala najúspešnejším bestsellerom súčasnosti. A keď sa vás literárni kritici pýtajú na ďalšie pripravované projekty, so snubným prsteňom a rukou na brušku odpovedáte, že čitatelia sa veru majú na čo tešiť.
Jedného dňa to však príde: Vytriezvenie. Z oblakov vás zhodia, pretože vraj nemáte zaplatené nájomné a po Havane rume ani stopy. Vyzlečiete sa donaha, postavíte pred zrkadlo a úprimne si priznáte, že to nemá zmysel a s tým hádzaním kamienkov do jeho okna by ste veru mohli prestať. Na počudovanie však neviete ako. Zrazu sa prichytíte v hypermarkete v oddelení kuchynky, ako stojíte pred sadou superostrých nožov a namiesto veľkonočnej pohľadnice mu v obálke posielate Van Goghovo ucho. Preklínate perníkové srdcia, bozky pod rozkvitnutou čerešňou a pri písaní tohto blogu vám po lícach stekajú slzy.
"...niekedy ťa chcem tak strašne moc, až sa mi chce z toho plakať..."
Matkin mal pravdu: Láska je kurva neznesiteľná. Najmä tá platonická.
Vyznanie
7 komentov k blogu
2
Matkin mal vo veľa veciach pravdu ... inak veľmi dobre napísané, okrem toho že som si zaspomínal som aj dostal chuť na havanu
5
svinstvo... ako si tak uvedomujem... je to svinstvo a blog nemal začať "Určite ten pocit pozná každá z vás"
no skôr každý z vás...
no skôr každý z vás...
6
ja som v tescu pozerala noziky kolko stoja.. ale potom ma to preslo.. nastaiste som spat ziskala trocha rozumu
perfektny blog super si to napisala
suhlasim s tym co si pisala
a ten matknin na konci presne to vystihol... veru, matkin ma pravdu fakt vo vela veciach ( na margo kedy vyjde najblizsia kniha? nevie niekto?
perfektny blog super si to napisala
suhlasim s tym co si pisala
a ten matknin na konci presne to vystihol... veru, matkin ma pravdu fakt vo vela veciach ( na margo kedy vyjde najblizsia kniha? nevie niekto?
7
platonicka laska je fakt kurva... asi existuje len na to, aby sme v sebe objavili to spektrum pocitov a vytycili si svoje hranice a popripade sa pripravili na tu lasku ozajskuu..nebeskuu
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- BIRDZ
- Whatsername8
- Blog
- Platonický
A blog uzasny