Príhovor maturantom

Milí maturanti!

Hovorí sa, že roky strávené na strednej škole patria medzi najkrajšie životné obdobia. Málokedy však zato môžu sínus a kosínus, Ľudovít Štúr, zobrazovacia rovnica šošoviek, periodická tabuľka chemických prvkov, sada rysovacích pomôcok či referáty, ktoré sú aj tak kompletne stiahnuté z internetu.

Na strednej škole je jednoznačne najlepší študentský život, najmä keď so štúdiom absolútne nesúvisí. Možno to poznáte na vlastnej koži: v pondelok ráno sa do školy zo zvyku nechodí, pretože ste mali „ťažký víkend“, v utorok sa ide až na tretiu, lebo vám odpadli konverzácie z angličtiny a v stredu si spravíte štátny sviatok. Vo štvrtok sa ani neoplatí vstať, lebo ste si zabudli v utorok oraziť a v piatok ste z celého toho kolobehu taký vyčerpaný, že o šesť tridsať zaklapnete budík a spíte ďalej. Po víkende docupkáte s vymyslenou ospravedlnenkou ku katedre a všetko sa vám z istých zdravotných dôvodov prepečie.

Dobrovoľne sa do školy chodí len vtedy, keď sa konajú rôzne aktivity, ktoré v akejkoľvek podobe zasahujú do procesu vyučovania. Či už ide o skrátené hodiny na Deň študentov, Mikulášsku poštu, stavanie mája alebo samotnú akadémiu. A taká písomka z nemčiny sa dá napríklad oddialiť aj milou veršovačkou na deň svätého Valentína.

Vzdelávacia inštitúcia sa ďalej navštevuje kvôli jedlu. Maková pletienka z bufetu na desiatu, cigaretka pod múzeom ako dezert, ideálne cez každú prestávku, a na obed važecká pochúťka zo školskej jedálne. Keby náhodou jedla bolo málo, stačí si počkať do pol tretej a potom sa ako Čenkovej dieťa doplaziť k okienku na prídavok.

Jedného dňa však po štyroch, prípadne šiestich rokoch tejto študentskej idylke odzvoní zvonec. Kým ostatní sa klasicky presúvajú z učebne do učebne a cestou sa zastavujú pri suplovaní, vy sa po nociach bifľujete slovenskú medzivojnovú prózu a hádžete do seba v poradí už piatu šálku kávy. Stojíte pred dôležitou skúškou dospelosti, keď sa nemôžete vyhovoriť na črevnú chrípku, spoľahnúť na ťahák či vášho spolusediaceho a požiadať o náhradný termín.

Maturitný ročník je o seminároch, pečatení triednej knihy, stužkách, prefotených poznámkach, oblekoch, dozvukoch a zvláštnom pocite v žalúdku. Zrazu zdravíte komisiu a v pude sebazáchovy sa to snažíte zahrať aspoň na trojku, keď si vytiahnete tému, ktorá vám nesadne. Vtedy je potrebné mať nielen guráž, ale i poriadnu dávku šťastia.

Akadémia je o VÁS. O vašich rapkáčoch, tablách a kyticiach, ktorými chcete vyjadriť profesorom vďaku. O spomienkach na pani vrátničku, večne pokazený vodovodný kohútik v sedmičke, neskoré príchody na hodinu, vyryté iniciály na laviciach a tabuľu v chémii na elektrické ovládanie. O slzách a hygienických vreckovkách, keď halou znie Gaudeamus igitur. Je to o tom nepochopiteľnom, že z vystrašených prváčikov vyrástli mladí ľudia, ktorí si robia vodičák, vyplňujú prihlášky na vysoké školy a o necelé dva týždne maturujú. Zo srdca vám pritom držíme palce a do života želáme len to najlepšie.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu