Som tu zavretá takmer celý týždeň a od nudy som sa už začala aj šúpať. Ešteže nie som pod neustálou kontrolou a v kazajke, inak by som sa z toho všetkého už vážne zbláznila. Prvé dni sa ešte ako tak dali. Prečítala som Lolitu, začala som písať poviedku na pokračovanie, pozrela si Frasiera a v pondelok tu tuším bola Katka. Vyvolala som fotografie z dovolenky a pár nepodarených záberov (ja ako potápač, ja ako nebohý Michael Jackson, odpočívaj v pokoji, ocino ako gigolo) skončilo v koši. Babke som zaniesla za sáčok čerešní a bibliu so slovami, že bohužiaľ ma neosvietilo. V stredu som mala na obed špagety, vo štvrtok rybu. Nič zaujímavé sa v tie dni nestalo.
Taká som vďačná, keď ma mama pošle so smeťami alebo prášiť koberce a ocino do auta po pivo! Škoda že nezavárame, pretože nemôžem ísť po čerešne k nedeľňajšiemu obedu. To by som hneď mala o 90 schodov pevnejšie zdravie.
Dnes som sa zobudila zakrámovaná od hlavy až po päty. Babám som hneď ráno navrhla, že či by sme sa večer niekde nestretli. Umyla som si vlasy, nalakovala nechty a nadopovala sa ibalginom, nech tam potom večer na námestí neskuvíňam a môžem tancovať. Strašne dlho mi neodpisovali a tak som im asi o tretej zavolala, že čo je vo veci. Zdvihli mi to celé rozospaté a očividne moju esemesku ani nečítali. A že sa im nechce, však aj tak je škaredo a musia pomáhať s nejakými chlebíčkami, či čo mi to tam splietali. Tak som brnkla Inkes. Inkes je mama mojej kamarátky, ktorá si myslí, že je stále mladá. Nedávno mi navrhla, že či by sme si nepotykali. Žiadala som si k telefónu jej dcéru, ale momentálne s ňou nebola. Vraj sa mi do hodinky ozve. Jasné že sa neozvala.
Tak hrozne túžim po ľudskej interakcii, že kebyže mám loptu, urobím si z nej Fera ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec. Lenže ja mám len kofoláčika a tak sa rozprávam aspoň s ním. Neznášam svojich priateľov. Hentému sa nechce, druhý si vyvaľuje šunky bohviekde, tretí nedvíha a štvrtému sa ani neoplatí volať pretože dopredu viem, ako to dopadne. Náhodou pôjde von a ja nebudem schopná vybľabotať ani pol slova, keďže som celý týždeň serióznu ľudskú tvár ani nevidela. Tak je to.
Som z toho všetkého na nervy. Tento blog nemá žiadnu umeleckú hodnotu, rozchádzajú sa mi oči a okrem toho mám v izbe komára. Asi sa zo zúfalstva hodím do Dunaja, ako to chcel urobiť 17shano so svojim bicyklom. A nič ma nezastaví. Ja len dúfam, že v tom Dunaji nepodľahnem korózii.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Super blog . Občas mám podobné pocity a naposledy včera ma vytočil jeden kamoš, lebo je lemra.
3
nema hodnotu tento blog? ale hovno ( naschval ) som rada teda som skodoradostna ze niekto ma podobne prazdniny ako ja , blog si napsiala super stylom ze aj kebyze to ma 10 A4 precitam to za chvilku
PS: kupim ti loptu
PS: kupim ti loptu
Napíš svoj komentár
A nehádž sa do Dunaja...aj ja som sa zľutoval nad bicyklom