Nemám na to však čas.Niečia ruka sa mi opatrne ovinie okolo krku a jemne napomôže útlemu ženskému telu pritisnúť sa k môjmu o poznanie väčšiemu.Odrazu vedený tak vlastnou,ako aj jej túžbou po dotyku,pohladení,intimite a láske pokladám svoju pravú ruku okolo jej drieku a ľavou ju hladím vo vlasoch.
Vlastne ani neviem,kto to je,ale jej vôňa je taká očarujúca a teplo jej tela tak spaľujúce,že nehľadím na to,či ju poznám,alebo nie.Jednoducho len všetkými zmyslami vnímam jej krásu.
Zrazu sa ocitám na zemi v snehu,ale necítim zimu.Aj keby som ju cítil,bola by mi ukradnutá.Ona ma hreje a to je momentálne hlavné.Leží na mne a stále pevnejšie ma objíma svojimi jemnými rukami.Jej vlasy mi zakrývajú oči a ja ich musím mať zatvorené,aby mi do nich nepadli tie krásne bylinkami voňajúce vlasy.Stále ju nevidím.Nemôžem ju spoznať.Neviem,kto by mohla byť,lebo si neviem predstaviť,kto by bol schopný ma takto milovať.
Ale to je teraz jedno.Teraz je už konečne tu a dotýka sa ma tak lačne,že mám pocit,akoby som horel.A ja horím.Túžbou hladiť ju po celom tele a všade ju bozkávať,aby pocítila lásku,ukrytú v mojom srdci.Lásku,ktorá driemala a čakala na niekoho,kto ju zobudí a bude híčkať a rozmaznávať,ale hlavne opätovať.
To ona počula moje prosby a prišla.Našla ma a teraz tu leží uprostred tej bielej snežnej nádhery a hladí ma po tvári.Všade,kde sa ma dotkne cítim spaľujúcu horúčavu.Odrazu zacítim jej zrýchlený dych na svojej tvári.Dvíham hlavu a chcem ju pobozkať,no ona mi rukami,ktorými ma hladila jemne zatlačí hlavu naspäť do snehu a šepne mi "Počkaj."
Obkročmo si na mňa sadne nevzďaľujúc svoju tvár od mojej.
Veľmi pomaly mi chytí ruku a vsunie si ju po oblečenie.Cítim,ako jej tlčie srdce,aj akú má nádherne jemnú a horúcu pokožku.
Podľa jej dychu som spoznal,že sa pomaly približuje svojimi perami až k mojim,pokým sa nedotknú.Jemne,veľmi jemne sa ku mne pritíska a ja cítim jej jazyk prenikajúci medzi moje pery a ja vrúcne bozk opätujem.
Nádherných niekoľko minút sa len bozkávame a lačne vychutnávame prítomnosť toho druhého.
Celý zadýchaný,ale krásne rozhorúčený sa od seba konečne odlepíme a ona mi konečne dovolí pozrieť sa na ňu a spoznať,kto ku mne prechováva tak nádherný cit.Cítim,ako sa mi z očí dvíhajú jej vlasy a prestávam cítiť ich vôňu...
Otvorím oči.Pozerám do stropu.Ležím vo svojej posteli vo svojej izbe.Päť sekúnd na to vtrhla do izby moja matka.O ďalších desať vycúvala prehĺtajúc otázku prečo plačem a čo sa stalo...
Taký krásny sen som nikdy nemal.Ale ani taký krutý sen sa mi nikdy nesníval...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lejna
31. 12.decembra 2008 17:13
celkom fajn štýl písania
Napíš svoj komentár