Stalo sa to takto:
Došla som s mamou domov s obchodu večer.Kukla som sa na škrečka,ktorý už mal dávnejšie zhoršený stav,a pozrel sa na mňa s tými veľkými čiernymi očkami.Veľmi som ho milovala a preto som sa obávala,že sa jej už pomaly končí životná dráha.Keď som ju pozrela,išla som sa osprchovať.Skončila som s umývaním a vtedy v mojej izbe počujem vzlyky mojej mamy.Vošla som do izby a ona držala škrečkov domček a vnútri už bol mŕtvy škrečok.Nevedela som, že ju mala tak rada.Len to nedávala najavo.
Rozhodla som sa,že ju pochovám,nie ako ostatní že ich dajú do kontajnera.Proste, aj zviera si zaslúži pohreb.Tak som teda za činžiakom vyhrabala jamu a vložila som do nej škrečka.Vtedy som ho naposledy videla.A neuvidím už nikdy.
Nechápem, prečo majú zvieratá taký krátky život.Veď sú nevinné.My ľudia by sme mali hynúť skôr,keď im toľko ubližujeme.
Nie som rada že existuje smrť.Len spôsobuje smútok, žiaľ.Kvôli nim vznikajú niekedy aj samovraždy.Niekedy si predstavujem, ako by sa malo podľa mňa rodiť potomstvo.Boli by sme ako rastliny.Všetci by naraz zhynuli a zase rozvitli.Pomaly, najprv klíčiace semienko,neskoršie maličká,tenká stonka a potom veľký kvet.
Každý z nás sa musí zmieriť so zákernou smrťou. Žiť po jej boku. Prežívať.Prijímať.Mnohí z nás sa nikdy nenaučia s ňou žiť.A to je chyba.Veď život si treba vážiť.Keby nebolo týchto starostí a podobných veciach,život by nemal cenu.Vtedy by nebol žiadny zmysel života.
Musíme sa učiť prekonávať tieto prekážky,len tak budeme šťastní.Dobre si zapamätajme tieto slová,vety.Možno sa nám niekedy zídu v tomto v zmysluplnom živote.Každý má iba jeden život.
Ak ste sa dostali sem,gratulujem.Nemám talent na písanie.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
s.i.m.a.
23. 9.sept. 2007 13:45
aj mne zomreli piati skreckovia,,,,
3
uz len tym ze ty zachovas nejake potomstvo ze sa ti narodi dieta vlastne prezivas dalej lebo v nom je kus teba...tak je to vsade
Napíš svoj komentár