Začnem rovno. Robím v jednej nemenovanej pizzerii rozvozcu a sedím v aute. Mimochodom, čím ďalej, tým viac sa mi tá robota nepáči a neviem sa dočkať ako tam 29.8. pôjdem naposledy... ale to bolo len tak za okraj Je večer, už zapadlo slnko a na neosvetlených miestach je vážne tma. Idem si, medzi dvomi dedinami po cestičke, ktorá ide krížom cez lesík. Ako si tak idem, počúvam si hudbu a som v úplnej pohode. V taške už nemám žiadne jedlo, a tak sa vraciam spokojne do reštiky. Stromy sa okolo cesty rýchlo mihajú a na zemi vidím len dve silné žiary z diaľkových svetlometov.
V diaľke vidím autobusovú zastávku, kadiaľ už zrejme žiadny autobus dlho nešiel. Na zastávke stojí muž. Nemal som veľa času ho identifikovať, idem predsa skoro 100 km rýchlosťou. Zrazu sa v diaľke ten človek rozbehne smrom ku stredovej čiare a ľahá si na zem. Kým mi táto skutočnosť prebehla zo sietnice optickou dráhou do mozgového kmeňa a ďalej do mozgovej kôry, cez bazálne gangliá až do extenzorov a flexorov dolnej končatiny, aby som stúpil na brzdu, ubehlo pár okamihov. No nemám čas, tak siaham aj po ručnej brzde. Auto prudko zastaví, až si tresnem hlavu o predné sklo. Chvíľu rozmýšľam čo sa stalo...
Cez otvorené okno vystrkujem hlavu a začnem neskutočne kričať. Ziapem na toho pána, ktorý medzičasom vstal zo zeme a stihol sa akurát tak zamračiť, že ako si to dovoľuje? Čo to robí? V amoku dupnem na plyn, púšťam spojku a odchádzam z toho prekliateho miesta. Zimomriavky mám po celom tele a premýšľam a prehávam si v hlave, čo sa vlastne udialo. Nedokážem to pochopiť. Sú tí ľudia takí hlúpi, alebo takí zbabelí?
Celý čas až na centrálu som nad tým uvažoval. Prečo si vybral práve mňa? Prečo chcel ukončiť svoj biedny život, tento pán? Vyzeral na 40 - 50 rokov. Má ešte kus života pred sebou. Čo sa to vlastne stalo? Čo je to za neskutočná zbabelosť sa niekomu, kto poriadne nevidí na cestu v rýchlosti, hodiť pod kolesá a zavrhnúť ho do celoživotného trápenia, že kvôli nemu vyhasol život?
Našťastie život ide ďalej. Aj môj, aj ten jeho... Ďakujem, že som mal zapnutá diaľkáče, a že naše autá sú vybavené dobrými brzdami. Pôjdem dnes spať s dobrým pocitom. S vedomím, že sa dnes stalo o jednu hlúposť menej.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
attis
21. 8.augusta 2013 00:18
desivý zážitok,ktorý si istotne uvedomí aj dotyčný pán?
3
...Kým mi táto skutočnosť prebehla zo sietnice optickou dráhou do mozgového kmeňa a ďalej do mozgovej kôry, cez bazálne gangliá až do extenzorov a flexorov dolnej končatiny, aby som stúpil na brzdu, ubehlo pár okamihov...
Len táto jedna veta by mi stačila na tvoju identifikáciu!!
Len táto jedna veta by mi stačila na tvoju identifikáciu!!
4
...a som zabudol....nabudúce skús napísať...alebo skôr opísať tie pitvy čo si vykonal...na to sa teším
8
No a je to bohužiaľ opísaná skutočnosť...inak by som to do tejto kategórie nedával
9
Wow, dosť silný zážitok. Mal si rovno aj políciu zavolať, uf... ujko je už najskôr aj tak na 2. svete. Ale silná káva moc toto
Napíš svoj komentár